ROZPIS BOHOSLUŽIEB

16. - 22. Júl 2018

Farský kostol SOBRANCE
Pondelok                           18:00
Utorok                                18:30
Streda                                 18:30
Štvrtok                               07:00
Piatok                                 18:30

Sobota                                18:00
Nedeľa                  07:30 a 09:30
Kaplnka KÚPELE
Pondelok                          16:00
Streda                                16:00
Piatok                                16:00
Nedeľa                              10:45
Filiálka OSTROV
Utorok                               17:30
Streda                                17:30
Piatok                                17:30
Nedeľa                              08:00
 
KOMPLETNÉ OZNAMY

 

Rozhovor s mladými manželmi pokračuje pekným svedectvom o tom, ako sa vysporiadať s nečakanými životnými prekážkami a aká je dôležitá vzájomná dôvera manželov.

Maťka a Jony, ste spolu už siedmy rok. Prezraďte nám, ako sa cítite po týchto rokoch spoločného života.
Maťka:
Mám pocit, že naše manželstvo je krajšie a silnejšie.

Jony: Stále lepšie a lepšie varí, ☺. Ale nie... Samozrejme, život v manželstve je neustále krajší a krajší.

 

Keďže ste spolu už dlhšie, určite máte zabehnutý aj nejaký ten spoločný rytmus. Ako to však bolo u vás na začiatku? Čo nové ste sa museli v manželstve naučiť?
Jony:
Všetko, napríklad rešpektovať toho druhého. Manželstvo je úplne nová dimenzia či rozmer života.

Maťka: Museli sme si uvedomiť, že každý pochádza z inej rodiny a prináša so sebou niečo nové. A hlavne sme sa museli naučiť prijať toho druhého takého, aký je.

Zmenil sa váš vzťah k Bohu počas manželstva? Myslíte si, že je náročné prežívať aktívnu vieru v Boha popri výchove detí?
Maťka:
Nemyslím si, že je to ťažké. Viera je pre nás prameňom sily a in­špirácie pri výchove. Samozrejme, človek nemá toľko času ako predtým, ale na modlitbu, svätú omšu a stretnutie vo farnosti je stále dôležité nájsť si čas.

Jony: Je to časovo náročnejšie, nedá sa to v takom rozsahu. Je to obeta za deti, keďže deti sú darom od Boha. Dôležité je ísť podľa mňa na svätú omšu, kde načerpáme silu aj pri ich výchove.
Maťka: Viera sa v nás veľmi prehĺbila v čase, keď sme čakali Adelku. Mala som zlé výsledky a z toho, samozrejme, pramenil strach. Odmietli sme amniocentézu aj vyšetrenie 3D ultrazvukom. Vtedy sme Bohu povedali – nech sa stane tvoja vôľa. A prišiel pokoj. Takisto sa za nás veľa ľudí modlilo. Adelka sa nám narodila, vďaka Bohu, zdravá. V tomto období sa naša dôvera prehĺbila. Boh nám dokonca poslal ľudí, ktorí zažili niečo podobné. Boli to takí Boží poslíčkovia.

Momentálne ste rodičmi dvoch dcérok – Adelky (5) a Elišky (3). Akým spôsobom sa zmenil váš vzťah narodením detí?
Maťka:
Náš vzťah sa narodením na­šich detí upevnil a naplnil.

Mnohí mladí sa dnes boja mať deti. Hlavným dôvodom sú najmä zlé ekonomické podmienky či morálny úpadok spoločnosti. Čo by ste takým párom chceli odkázať?
Jony:
Netreba sa báť, dieťa je Boží dar.
Maťka:
Dôležitá je dôvera a odovzdanie sa do Božích rúk. Dieťa je neobyčajným darom. Každý deň sa od nich niečo naučím. Minule mi Adelka povedala: „Mamka, počula si ma modliť sa? No ani si nemohla, lebo to bolo len medzi mnou a Ježišom. Lebo on je najdôležitejšia bytosť na svete.“ To hovorí za všetko.

Ako riešite konflikty a hádky?
Maťka:
Minule sme mali menšiu výmenu názorov, hneď sme si to však vyjasnili. Adelka prišla k nám a povedala: „Tak je to pekné, že ste si odpustili.“ Deti sú na konflikty veľmi vnímavé. Ako sa píše vo Svätom písme: Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom – to je dôležité. Každý deň sa snažíme večernou modlitbou všetko uzavrieť, cez ňu sa to prefiltruje. S hnevom nikdy nejdeme spať.

Viacerí mladí sa trápia vo svojom živote so správnym výberom životného povolania a partnera. Ako to bolo u vás?
Jony:
Modlil som sa. Aj keď je to niekedy ťažké, treba sa modliť a dôverovať Bohu.

Maťka: Ja som na to nebola veľmi sústredená, mala som túžbu po manželstve. Odovzdala som to do Božích rúk a jednoducho to prišlo. Myslím si, že sa za mňa modlila aj moja mam­ka, babky a krstná. Verím, že aj ich modlitby mi pomohli.

Čo je pre vás na tom druhom najdôležitejšie? Aké vlastnosti si na sebe najviac vážite?
Maťka:
Na mojom manželovi si najviac cením jeho trpezlivosť a čestnosť. Môj manžel je veľmi precízny, stará sa o nás. Budeme spolu už ôsmy rok a zatiaľ som sa s ním vôbec nenudila. A je môj najlepší priateľ, ☺ (povedali jednohlasne obaja – pozn. red.).

Jony: Je mojou najlepšou priateľkou, má všetkých sedem „P“ – pekná, pracovitá... Ale nie, ☺. Je úprimná a pravdovravná. Skrátka, je mojou najlepšou priateľkou.

Často sa v spoločnosti stretávame s hrozivými štatistikami rozvodov, preto mnohí odsudzujú sviatosť manželstva. Vy ste spolu už sedem rokov, povedzte nám teda, prečo ste si manželstvo vybrali. Čo je na ňom pre vás nenahraditeľné oproti bežnému partnerskému vzťahu bez záväzkov?
Jony:
Manželstvo – to je moja totálna dôvera.

Maťka: Manželstvo je nenahraditeľné, nedá sa nahradiť žiadnym zväzkom. Manželstvo na skúšku nie je láska. Láska je, keď povieš áno a je to platné do konca života. Ak si vytváraš zadné dvierka, to nie je láska. Samozrejme, všetko sa nedá prežiť svojpomocne, dá sa to len cez sviatosti. Bez nich by sme to tiež nedokázali. Jedine toto nám pomáha. My už aj navzájom na sebe spozorujeme, že sme boli na spovedi. Hneď viem, že Jony prišiel zo spovede – po nej sme úplne iní. Aj deti nás viac poslúchajú, keď sme v milosti po­sväcujúcej. Slovom, je to sila.

Máte nejaký odkaz pre mladých, ktorí sa chystajú vstúpiť do manželstva?
Maťka:
Nebojte sa, ako hovoril sv. Ján Pavol II., v modlitbách nájdete prameň a silu vytrvať v tomto krásnom poslaní. Manželstvo ako vzťah postupne dozrie. A to netreba riešiť alebo mať z neho strach.

Jony: Nebojte sa, bude to dobré.