Z dôvodu karantény od utorka 24.11.2020 do nedele 6.12.2020 sú sv. omše zrušené.

Úmysly sv. omší z týchto dní sa presunú na január 2021.

Bratislava 28. októbra (TK KBS) Slovenskí biskupi sa rozhodli nanovo vyhlásiť dôrazný piatkový pôst za odvrátenie pandémie koronavírusu. Urobili tak na 97. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktoré sa konalo prostredníctvom internetu 26. a 27. októbra 2020. Zároveň veriacich pozývajú modliť sa pravidelne "Modlitbu za Slovensko".

V tejto súvislosti prinášame vyjadrenie predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského:

"Od 30. októbra až do 18. decembra 2020, teda na osem po sebe nasledujúcich piatkov, biskupi vyhlasujú pre celú Katolícku cirkev na Slovensku prísny pôst za odvrátenie pandémie. Veriaci medzi 18. a 60. rokom života, ktorí sú celkom zdraví a netrpia žiadnymi ochoreniami, nech sa počas týchto ôsmich piatkov postia takým spôsobom, ako sa zvykneme postiť na Veľký piatok. To znamená, nech sa zdržia mäsitých pokrmov a nech sa najedia dosýta len raz za deň - s tým, že môžu ešte dvakrát požiť menší pokrm," povedal arcibiskup Zvolenský.

Ktorí chcete podporiť réžiu kostola a našej farnosti,
môžete tak urobiť zaslaním svojho milodaru na náš farský účet

IBAN: SK58 0900 0000 0000 9101 5805

Všetkým štedrým darcom vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať!

Kancelária farského úradu bude pracovať v obmedzenom režime.

Nateraz neplatia úradné hodiny. Svoje úradné záležitosti najskôr prejednajte telefonicky.

Buďme k sebe navzájom ohľaduplní a tolerantní.

V spolupráci s firmou Lekos obnovujeme živé prenosy sv. omší z nášho kostola.

Každý utorok a piatok o 18:00 a v nedeľu o 09:30 bude vysielaná sv. omša naživo 

Živý prenos môžete sledovať v sieti Lekos na TV Sobrance aj na Youtube kanály.

 Pre spustenie živého vysielania nedeľnej sv. omše kliknite na odkaz nižšie, alebo na obrázok.

- - - Ž I V É   V Y S I E L A N I E  - - -

Živý prenos z Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca - Sobrance
  (Utorok a Piatok o 18:00 a v Nedeľu o 09:30 hod)

Keď sa obzerám dozadu, do svojich začiatkov služby v Cirkvi (hoci vtedy som ani riadne nevedela, že sa to tak volá), vynárajú sa mi pred očami. Od mojich pätnástich, keď som začala s prvými stretkami detí, cez plánovanie rodičovstva až dodnes k práci s rodinami, manželmi a službe ženám, Boh mi dožičil tú láskavosť byť vedená a formovaná ľuďmi, ktorí sú pre mňa stelesnením slúžiaceho Krista. A všetci mali rovnaké poznávacie znamenia. Aké?

1. Živý vzťah s Bohom

Toto bola prvá vec, ktorú som si vždy na každom z nich uvedomila: ich život bol neustálym ponorením v Bohu, v ňom sa skutočne hýbali a boli (a sú). Silná intimita vzťahu ja-Boh z nich pritom vychádzala tak prirodzene, bez silených vyjadrení či pompézneho búchania sa do pŕs, že som si ich nikdy nevedela predstaviť inak. Jednoducho to nešlo.

Ako si poradiť so svetovou epidémiou koronavírusu? Pomôcť nám môžu dvaja svätí, ktorí zázračným spôsobom zastavili šíriaci sa mor: sv. Rochus a sv. Rozália. Prečítajte si ich neuveriteľné životné príbehy a modlitby, vzývajúce ich mocný príhovor.

Svätý Rochus sa narodil v roku 1295 vo francúzskom Montpellieri v zámožnej rodine. Tradícia hovorí, že sa zázračne narodil s červeným krížom na hrudníku. Keď mal 20 rokov, zomreli mu rodičia. Majetok rozdal chudobným. V roku 1315 v čase morovej epidémie pomáhal obetiam moru v niekoľkých talianskych mestách a ľudí zázračne uzdravoval znakom kríža. Neskôr sa aj sám nakazil a utiahol sa do lesa, kde mu neznámy pes nosil jedlo a lízal mu rany. Z choroby sa zázračne uzdravil a vrátil sa domov, kde ho však už nikto nepoznal a omylom ho pokladali za špióna. Zvyšok života strávil vo väzení. Podľa tradície sa v cele sv. Rochusa po jeho smrti zjavil anjel a povedal, že ten, kto ho bude vzývať o pomoc, uzdraví sa z moru.

 Virtuálna prehliadka farského kostola sv. Vavrinca v Sobranciach    

Virtuálna prehliadka kostola Nanebovstúpenia Krista Pána v Ostrove

 Patrón šoférov, cestujúcich, pútnikov, pilotov, lodníkov, taxikárov, námorníkov, pltníkov, cestovateľov, horských ciest, športovcov; pred búrkou, epidémiou, pred náhlou smrťou

        Sv.Krištof patrí medzi veľmi známych a populárnych svätých. Patrí k tzv. Štrnástim pomocníkom v núdzi. Podľa legendy bol synom pohanského kráľa v Kanaáne . Kráľova manželka bola kresťankou. Vďaka jej modlitbám sa im narodil syn okolo r.250, ktorého pohanský kráľ nazval Offerus (Offro, Adokimus alebo Reprebus) a zasvätil ho pohanským bohom Apollovi a Machmetovi. Offerus sa vyznačoval veľkou silou a obrovskou postavou. Keď dospel, chcel slúžiť len tomu najmocnejšiemu, koho stretne. Slúžil teda mocnému kráľovi a potom aj satanovi. Zistil však, že aj satan sa trasie pred krížom. Hľadal teda ďalej a našiel istého pustovníka (Babylasa), ktorý mu povedal o Bohu a naučil ho základným pravdám viery. Krištof sa dal pokrstiť. Ako svoju úlohu a Božiu vôľu pre seba považoval pomáhať ľuďom dostať sa na druhý breh prudkej rieky. Jeden deň sa stalo, že prišlo dieťa, ktoré chcelo ísť na druhý breh. Krištof ho vzal na plecia a niesol. Dieťa však bolo každým krokom ťažšie a ťažšie. Krištofovi sa zdalo, akoby niesol celý svet na svojich ramenách. Dieťa sa mu predstavilo ako Spasiteľ celého sveta, že niesol váhu celého sveta na svojich pleciach a toho „kto stvoril celý svet na svojich pleciach“, a kázalo mu, aby zapichol svoju palicu do zeme na brehu rieky. Krištof tak urobil a do druhého dňa palica zapustila korene a vyrástla z nej nádherná palma ovešaná ďatľovými plodmi. Veľa ľudí sa vďaka tomuto zázraku obrátilo. Krištof kázal kresťanské učenie  v mestách Lýkie s nesmiernym úspechom. Tamojší kráľ sa na to nahneval, nechal Krištofa zavrieť do väzenia za cisára Décia . Dve ženy, ktoré poslali, aby ho vo väzení zviedli, sám obrátil na kresťanstvo. Krištofa veľmi bili železnými palicami, triafali šípmi, z ktorých jeden zranil kráľovi oko vyliečené neskôr Krištofovou krvou. Napokon ho sťali.

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba na včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu,
druhú mame.

(Zo zbierky Nové modlitbičky, Mladé letá 1994)

Keď rodičia často kritizujú svoje deti, tie sa kvôli tomu stávajú hnevlivými a hádavými, tvrdohlavými a vzdorovitými. Keď sa často hádame s našimi deťmi, stanú sa z nich odborníci na hádky.

Samozrejme, platí tu i paradox. Vieme, že kritika zraňuje a že tvrdé alebo neustále kritizovanie ničí naše vzťahy s našimi deťmi. Avšak pre nás všetkých je schopnosť prijať a poučiť sa z kritiky znakom citovej zrelosti.

Čo môžeme robiť? Ako môžeme predísť častému kritizovaniu a pritom stále poskytovať deťom vedenie a poučenie, ktoré potrebujú? Tu sú niektoré odporúčania, ktoré pomohli mnohým rodinám.