Patrón šoférov, cestujúcich, pútnikov, pilotov, lodníkov, taxikárov, námorníkov, pltníkov, cestovateľov, horských ciest, športovcov; pred búrkou, epidémiou, pred náhlou smrťou

        Sv.Krištof patrí medzi veľmi známych a populárnych svätých. Patrí k tzv. Štrnástim pomocníkom v núdzi. Podľa legendy bol synom pohanského kráľa v Kanaáne . Kráľova manželka bola kresťankou. Vďaka jej modlitbám sa im narodil syn okolo r.250, ktorého pohanský kráľ nazval Offerus (Offro, Adokimus alebo Reprebus) a zasvätil ho pohanským bohom Apollovi a Machmetovi. Offerus sa vyznačoval veľkou silou a obrovskou postavou. Keď dospel, chcel slúžiť len tomu najmocnejšiemu, koho stretne. Slúžil teda mocnému kráľovi a potom aj satanovi. Zistil však, že aj satan sa trasie pred krížom. Hľadal teda ďalej a našiel istého pustovníka (Babylasa), ktorý mu povedal o Bohu a naučil ho základným pravdám viery. Krištof sa dal pokrstiť. Ako svoju úlohu a Božiu vôľu pre seba považoval pomáhať ľuďom dostať sa na druhý breh prudkej rieky. Jeden deň sa stalo, že prišlo dieťa, ktoré chcelo ísť na druhý breh. Krištof ho vzal na plecia a niesol. Dieťa však bolo každým krokom ťažšie a ťažšie. Krištofovi sa zdalo, akoby niesol celý svet na svojich ramenách. Dieťa sa mu predstavilo ako Spasiteľ celého sveta, že niesol váhu celého sveta na svojich pleciach a toho „kto stvoril celý svet na svojich pleciach“, a kázalo mu, aby zapichol svoju palicu do zeme na brehu rieky. Krištof tak urobil a do druhého dňa palica zapustila korene a vyrástla z nej nádherná palma ovešaná ďatľovými plodmi. Veľa ľudí sa vďaka tomuto zázraku obrátilo. Krištof kázal kresťanské učenie  v mestách Lýkie s nesmiernym úspechom. Tamojší kráľ sa na to nahneval, nechal Krištofa zavrieť do väzenia za cisára Décia . Dve ženy, ktoré poslali, aby ho vo väzení zviedli, sám obrátil na kresťanstvo. Krištofa veľmi bili železnými palicami, triafali šípmi, z ktorých jeden zranil kráľovi oko vyliečené neskôr Krištofovou krvou. Napokon ho sťali.

Komisia pre pastoráciu rodín ponúka blízku prípravu na prijatie sv. manželstva formou Kurzu prípravy na manželstvo pre snúbenecké páry z Košíc a okolia v mesiaci jún 2017.

Miesto: Dominikánske kultúrne centrum VERITAS, Dominikánske námestie, Košice.

Forma: kombinovaný (nedele a stredy) v mesiaci jún – od nedele 11.6. do stredy 28.6.2017 – kurz bude prebiehať striedavo v nedele popoludní od 16.00 (2 témy kurzu) a v stredy večer od 18.00 (1 téma kurzu). Každý deň budú stretnutia končiť o 19.30 hod.

Naša farnosť od 16.05.2017
prechádza na nový emailový účet,
zriadený prostredníctvom GOOGLE.

Nový farský email  je
sobrance.rimkat@gmail.com

V prípade potreby kontaktovať nás prostredníctvom emailu, použite prosím už náš novozriadený účet
sobrance.rimkat@gmail.com

Rozpis upratovania kostola sv. Vavrinca v Sobranciach
od 01.05.2017 - 31.07.2017

Vypočujte si pôstnu kázeň otca Matúša Marcina na tému  Rodové korene.

Ďalšie videá si môžete pozrieť TU

Blahoslavený Ján Scheffler sa narodil 29. októbra 1887 v dedine Kálmánd v Satmárskej župe. Pochádzal z chudobnej a pobožnej rodiny. V štúdiu mu pomáhal miestny farár, ktorý ho finančne dotoval, študoval v Satu Mare neskôr v Budapešti na Univerzite Petra Pázmánya. Už v treťom ročníku publikoval teologické články. Za kňaza bol vysvätený 6. júla 1910 biskupom Tiborom Boromiszom biskupom v Satu Mare. Spočiatku pôsobil v dedine Csomaköz (dnes Ciumești RO), neskôr bol pomocným farárom v Užhorode. V roku 1914 pôsobí ako vyučujúci v Satmárskom seminári. Neskôr, v roku 1915 získal študijné štipendium a vycestoval do Ríma, kde získal doktorát z teológie.

Poďakovanie našej farnosti
(list)

Týždeň s farnosťou SOBRANCE
VIDEO na stránke TV LUX

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba na včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu,
druhú mame.

(Zo zbierky Nové modlitbičky, Mladé letá 1994)

Keď rodičia často kritizujú svoje deti, tie sa kvôli tomu stávajú hnevlivými a hádavými, tvrdohlavými a vzdorovitými. Keď sa často hádame s našimi deťmi, stanú sa z nich odborníci na hádky.

Samozrejme, platí tu i paradox. Vieme, že kritika zraňuje a že tvrdé alebo neustále kritizovanie ničí naše vzťahy s našimi deťmi. Avšak pre nás všetkých je schopnosť prijať a poučiť sa z kritiky znakom citovej zrelosti.

Čo môžeme robiť? Ako môžeme predísť častému kritizovaniu a pritom stále poskytovať deťom vedenie a poučenie, ktoré potrebujú? Tu sú niektoré odporúčania, ktoré pomohli mnohým rodinám.