V dnešnej dobe sa o desať Božích prikázaní nedbá. Stačí zapnúť televízor a nájdete tam hromadu modlárstva, brania Božieho mena nadarmo, vrážd, krádeží, klamstva, smilstva, žiadostivosti… Kresťania bedákajú nad týmto stavom. Je ľahké ukazovať prstom na tých, ktorí nedodržiavajú všetky tie prikázania, ktoré dodržiavame my. Ale občas sa treba pozrieť do zrkadla, či v niektorom aj my nezlyhávame.

Začal som sa nad tým zamýšľať v dobe, keď ateistickí aktivisti Hitchens a Dawkins vyzývali na zatknutie pápeža kvôli údajnému krytiu zneužívania detí.

Niektorí kresťania (protestantskí, pozn. prekl.) keď sa o tejto iniciatíve dozvedeli, skákali od nadšenia: “Nepáči sa mi, čo tamtí dvaja bežne hovoria a robia, ale v tomto majú pravdu!” Boli ochotní uveriť obvineniam tlače a pár ateistov, ktorým išlo o senzáciu. Keď som poukazoval na fakty, každý môj argument odmietli s tým, že sa iba snažím byť “apologétom pre Katolícku cirkev”. Vravel som im o reakcii Benedikta XVI., o jeho volaní po pokání a skúmaní sa vo svetle Božieho zákona a o prichádzajúcom súde. Lenže to u nich iba pridalo olej do ohňa: „Je to zlý spôsob pokánia, zlý pohľad na Boží zákon, zlý súd!” Neboli ochotní tomu mužovi uznať čokoľvek, alebo pripustiť, že by s ním mohli byť v čomkoľvek zajedno.

Vo svojej zanietenosti za „všetky Božie prikázania” tuším jedno opomenuli: „Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.“ Ale nejde mi iba o týchto konkrétnych ľudí. Je to typické pre „apologétov” z mnohých kresťanských spoločenstviev, ktorí svoje vlastné postoje zvyknú budovať tak, že rúcajú to, čo prezentujú ako postoje iných. Akoby apologetika bola stolovou hrou, kde sa body dajú získať len tak, že ich zoberiete inému.

Myslím, že prikázanie proti krivému svedectvu sa vzťahuje aj na takéto situácie. Možno to preformulovať nasledovne: “Keď si v debate, neprekrúcaj názory ani skutky druhej osoby.”

"Prikázanie proti krivému svedectvu možno preformulovať nasledovne: Keď si v debate, neprekrúcaj názory ani skutky druhej osoby.”

Keď vyučujem Úvod do svetových náboženstiev, na prvej hodine študentom vravím, že nie je mojím cieľom doviesť ich k náhľadu, že všetky náboženstvá sú rovnaké (akože ani nie sú). Mojim cieľom je doviesť ich k tomu, aby dokázali hovoriť o viere niekoho iného takým spôsobom, že onen človek sa v tom opise svojej viery aj spozná a súhlasí, že jeho vierouku sme podali presne.

Keď ste katolíkom, dokážete opísať učenia protestantov presne, a nielen opakovať staré osočovania a skreslenia? Keď ste protestantom, dokážete to isté, keď debatujete o katolicizme? Dokážete vaše citáty o tom, v čo verí ten druhý, dostať z jeho vlastných zdrojov, a nie z útočných webstránok, ktoré vám dajú hotovú výzbroj (hoci pochybnú)?

“Robte iným to, čo chcete, aby oni robili vám.” Sotvakoho dovediete k myšlienke, že jeho pozícia je nesprávna, ak jeho pozíciu ani len nedokážete verne opísať – mierite na nesprávny terč. Zhotovili ste si „slameného panáka”. Toho môžete rúbať koľko chcete, a váš diskusný partner bude môcť povedať: “Jasné, máš pravdu, to je nesprávna pozícia. Takú nezastávam ani ja.” Alebo: “Ak nedokážeš poctivo hovoriť mojich presvedčeniach a viere, prečo by som mal tvoje argumenty brať do úvahy?”

„Nepreriecť krivého svedectva” znamená hovoriť o druhých pravdu. A Pavol hovorí, že musíme hovoriť pravdu v láske (Ef 4,15). Čo myslíte, ako by naše diskusie postupovali, keby sme si toto zobrali k srdcu? O koľko plodnejšie by boli naše snahy o evanjelizáciu či apologetiku, keby sme nasledovali jeho radu! Potom by o nás mohli ľudia povedať to, čo vraveli o kresťanoch prvotných: „Pozrite, ako sa milujú!”

William J. Cork
Autor je adventistickým pastorom, žije v Houstone.

Originálny text: “Thou Shalt Not Bear False Witness“, preklad krátený.

ZDROJ: WWW.POSTOY.SK