ŽIVÉ VYSIELANIEPodľa programu v oznamoch.

 
Učiteľka na prvom stupni raz zadala deťom úlohu napísať prácu o tom, čo by si želali, aby pre nich Boh urobil. Večer, keď práca prečítala, narazila na jednu, ktorá ju veľmi rozrušila.


V tej chvíli prišiel domov jej muž a videl, že plače. "Čo sa stalo ?" - pýtal sa. "Čítaj !" - odpovedala len a natiahla k nemu ruku so zošitom jedného dievčaťa.

 

"Bože, dnes ťa chcem poprosiť o niečo zvláštne : zmeň ma prosím ťa v televízor. Rada by som bola na jeho mieste. Chcela by som žiť tak, ako žije televízor v našom dome. Chcela by som mať svoje zvláštne miesto, kde by sa okolo mňa schádzala celá rodina. Aby ma počúvali a neskákali mi do reči a nevypytovali sa, keď chcem niečo povedať. Chcela by som byť aj stredobodom pozornosti. A chcela by som, aby sa o mňa starali, ako sa starajú, keď televízor nejde. Tiež by som bola rada spolu s otcom, keď sa vráti domov - napríklad aj unavený. A aby si ma moja mamička všímala, aby išla ku mne, keď zostane sama a je jej smutno. Chcela by som, aby moji rodičia aspoň niekedy nechali všetko tak a strávili trochu času so mnou. Bože, vlastne nechcem až tak veľa, chcem sa mať len tak, ako akýkoľvek televízor ".

"No to je hrôza ! Úbohé dievča !" - vykríkol učiteľkin manžel. "Čo to je preboha za rodičov?!"
Učiteľka mu so slzami v očiach odpovedala: "To je práca našej dcéry ..."