Keď rodičia často kritizujú svoje deti, tie sa kvôli tomu stávajú hnevlivými a hádavými, tvrdohlavými a vzdorovitými. Keď sa často hádame s našimi deťmi, stanú sa z nich odborníci na hádky.

Samozrejme, platí tu i paradox. Vieme, že kritika zraňuje a že tvrdé alebo neustále kritizovanie ničí naše vzťahy s našimi deťmi. Avšak pre nás všetkých je schopnosť prijať a poučiť sa z kritiky znakom citovej zrelosti.

Čo môžeme robiť? Ako môžeme predísť častému kritizovaniu a pritom stále poskytovať deťom vedenie a poučenie, ktoré potrebujú? Tu sú niektoré odporúčania, ktoré pomohli mnohým rodinám.

1. Vyhraďte si každý deň čas na vypočutie si starostí svojho dieťaťa. 

Nie je lepšia alternatíva k častému kritizovaniu a hádkam než trpezlivé a rešpektujúce počúvanie. Počúvanie, samozrejme, neznamená súhlas alebo podľahnutie nerozumným požiadavkám. Keď počúvame, vyvíjame úprimnú snahu pochopiť a oceniť názor nášho dieťaťa a zistiť, čo je správne na tom, čo hovorí skôr než mu povieme, čo správne nie je.

Keď sme nahnevaní na svoje deti alebo ich kritizujeme, je to takmer vždy preto, lebo sme s nimi stratili trpezlivosť. Ale nemôžeme trpezlivo počúvať - alebo počúvať dobre - keď sme unavení alebo sa ponáhľame; keď máme ťažkosti alebo sme príliš zaneprázdnení; keď sa snažíme dačo dokončiť; alebo keď, v tom momente, sme skrátka príliš nahnevaní. Naše deti by tomu mali v zdravom prostredí porozumieť.

Preto odporúčam, aby si rodičia pravidelne vytvárali chvíle, ktoré pomáhajú trpezlivému počúvaniu; aby si vyhradili 10 minút pred spaním ako čas na rozhovor. V týchto súhrnných denných konverzáciách by sme mali povzbudiť deti, aby nám porozprávali o čomkoľvek, čo ich rozrušilo alebo nahnevalo počas dňa; o tom, čo sa im páčilo alebo nepáčilo, alebo čoho sa obávajú v nasledujúci deň. (A ak nemajú o čom rozprávať, môžeme sa porozprávať o dačom, čo sme zažili my sami, prípadne sa s nimi podeliť o chvíľu sklamania alebo veselú príhodu.)

Deti sa tešia na tieto momenty, ako keby to bola príležitosť k hre. Je preto prekvapujúce, ako zriedkavo to robíme pravidelnou súčasťou detského dňa. Keď si rodičia vyhradia čas na počúvanie a rozprávanie sa so svojimi deťmi, často hlásia v nálade a správaní dieťaťa okamžité zlepšenie.

2. Napravte chvíle hnevu a nedorozumenia.

V každej rodine, najmä ak sme úzkostliví alebo frustrovaní, sa rodičia stávajú kritickými a môžu povedať svojim deťom zraňujúce veci. V týchto momentoch je dôležité, aby sme prebrali vedenie, priznali si chyby a ospravedlnili sa našim deťom. Mali by sme povedať  napríklad, "Mám zlý pocit z toho, ako si sa dnes rozrušil, rozrušila. Viem, že som sa na teba veľmi hneval, hnevala. Asi som sa hneval, hnevala príliš."

Niektorí rodičia vyjadrujú obavu, že ak sa ospravedlnia svojim deťom, nerešpektujúce alebo vzdorovité správanie dieťaťa tak prejde bez výhrad a im sa zníži rodičovská autorita. Táto obava je pochopiteľná, ale neopodstatnená. Keď rodič ponúkne ospravedlnenie, predviedol dieťaťu dôležitú lekciu z medziľudských vzťahov a získava si u dieťaťa autoritu, pretože akceptovanie dospelej autority je u dieťaťa koniec koncov založené na úcte.

3. Keď potrebujete kritizovať, kritizujte uvážene a jemne. Deti robia chyby. A my ich robíme tiež.

Jim Thompson, zakladateľ Aliancie pozitívneho trenérstva, ponúka tieto odporúčania pre kritiku mladých atlétov, ktoré nazval "kritika priateľská k deťom".

a, Vždy kritizujte v súkromí. Kritizovanie pred ostatnými spôsobuje zahanbenie a deti budú pravdepodobne reagovať nahnevane, obraňujúco a tvrdohlavo.

b, Deti nereagujú dobre na kritiku, vyslovenú v hneve.

c, Keď ponúkame kritiku, často pomáha "vypýtať si povolenie". Môžeme napríklad povedať "Je to v pohode, ak ti ponúknem radu o tom, ako si dnes hral, hrala?" alebo "Si v stave prijať trochu kritiky o tom, ako si si viedol,viedla v dnešnej hre?" Keď to uvedieme takto, deti budú vnímavejšie na to, čo im hovoríme. Zvyčajne odpovedia, že sú pripravené počúvať. Ak povedia "Nie,", mali by sme to akceptovať a povedať im, "Dobre. Môžeme sa o tom porozprávať neskôr." alebo "Daj mi vedieť, ak zmeníš názor".

Thompsonove odporúčania sú nápomocné a dôležité nelen vtedy, keď sa deti venujú niektorému zo športov, ale pri všetkých aktivitách, ktorým sa deti venujú počas a pre naše každodenné rodinné životy.

4. Vyjadrujte uznanie. Kritika, hoci je v malých dávkach nevyhnutná, je toxická. Uznanie je protiliekom.

Oceňte každú snahu vášho dieťaťa o spoluprácu a starostlivosť o iných. Jednoduché, úprimné vyjadrenia uznania často výrazne pomáhajú zjemniť detskú neústupčivosť a otvárajú ju spolupráci pri riešení problému.

5. Dajte im čas.

Ak s deťmi riešite akýkoľvek náročný problém, nenástojte na okamžitej odpovedi. Aj malá kritika vzbudzuje vo väčšine detí obranný postoj; rýchlo stavajú obranný múr. Keď nastolíte problém, položte ho pred svoje dieťa, poproste ho, nech nad ním uvažuje, a naplánujte si rozhovor na nasledujúci deň. Vždy môžete končiť s "Porozprávajme sa o tom zajtra."