Stará známa pravda, že zakázané ovocie najviac chutí, sa po nežnej revolúcii prejavila okrem iného až doslova inváziou západnej kultúry. Jej súčasťou sú dnes už aj u nás takmer zdomácnené halloweenske party v hrôzostrašných kostýmoch, na ktorých nesmú chýbať svietiace dyne. Stará známa pravda, že zakázané ovocie najviac chutí, sa po nežnej revolúcii prejavila okrem iného až doslova inváziou západnej kultúry. Jej súčasťou sú dnes už aj u nás takmer zdomácnené halloweenske party v hrôzostrašných kostýmoch, na ktorých nesmú chýbať svietiace dyne.

Stará známa pravda, že zakázané ovocie najviac chutí, sa po nežnej revolúcii prejavila okrem iného až doslova inváziou západnej kultúry. Jej súčasťou sú dnes už aj u nás takmer zdomácnené halloweenske party v hrôzostrašných kostýmoch, na ktorých nesmú chýbať svietiace dyne. Stará známa pravda, že zakázané ovocie najviac chutí, sa po nežnej revolúcii prejavila okrem iného až doslova inváziou západnej kultúry. Jej súčasťou sú dnes už aj u nás takmer zdomácnené halloweenske party v hrôzostrašných kostýmoch, na ktorých nesmú chýbať svietiace dyne.

Boli časy, keď sa nadšené deti preoblečené za bosorky, zmrzačených pirátov, duchov, démonov, upírov alebo iné príšery chodiace od domu k domu dali vidieť len v hollywoodskom filme alebo v nejakom dokumente v televízii. Podobne aj ich výkriky „Trick or treat!“, ktorými žobronia sladkosti. „Trick or treat“ v doslovnom preklade znamená „Dar alebo zlorečenie“. Prakticky ide o hrozbu, v súčasnosti skôr už len položartovnú a najčastejšie s významom „Ak nedostanem(e) dar, niečo zlé vám vyvediem(e)!“ Dnes sa už bežne aj v školách usporadúvajú halloweenske ve­čier­ky a učiteľky potom nadšene píšu na internete samochvály, akú skvelú zábavu pripravili pre deti, aké krásne ozdobné tekvice sa podarilo im či deťom alebo ich rodičom vyrezať, či akú tvorivosť a výrečnosť prejavili pri rozprávaní príbehov o duchoch, kostrách, bosorkách alebo iných čudesných zjavoch. Nie div, že už nielen americké deti milujú Halloween, keď sa v ňom tak umne prepája zábava, tajomno, napätie a obdarovanie sladkou maškrtou. Deti – a zrejme ani mnohí dospelí – pritom často nemajú ani tušenie, aký má pôvod a čo všetko sa skrýva za touto oslavou, ktorá v súčasnej podobe navonok vyzerá ako nevinný žart. Pri istej dávke povrchnosti Halloween tak azda možno vnímať. Pozadie tohto sviatku je však pohanské – kultové a temné –, spojené so zlom, smrťou, strachom, násilím a uctievaním starých keltských božstiev. Okrem iného je spojený aj so splnom mesiaca naj­bližším k 1. novembru, čo je Nový rok bosoriek – v súčasnej novodobej renesancii okultizmu nazývaných skôr veštice. Kelti verili, že v tento deň sa duchovia mŕtvych a démoni dostali na vrchol svojej moci a vracali sa na zem.

Halloween – festival smrti

Pôvod Halloweenu je v keltskom sviat­ku Samhain. Dávno pred Kristom (aspoň 2 000 rokov) druidi (keltskí kňazi v Írsku, Británii, Škótsku, Nemecku, vo Francúzsku a v iných keltských krajinách) pred začiatkom zimy prinášali obete Samhainovi – pánovi smrti a zlých duchov. Kelti totiž považovali 1. november za deň smrti a súčasne za prvý deň nového roka, lebo k tomuto dňu už definitívne ukon­čili žatevné práce a zozbierali a uskladnili všetku úrodu. Celá príroda, ktorá sa ukladala na zimný spánok, akoby umierala – lístie na stromoch sa už nielen pestro sfarbovalo, ale väčšinou už aj celkom opadalo, teploty postupne klesali, noc sa čoraz viac predlžovala... boh slnka, ktorého nazývali Muck Olla, evidentne strácal silu. Kelti verili, že tesne predtým, ako 1. novembra pán smrti Samhain preberie moc, zhromaždí duchov všetkých, ktorí zomreli počas uplynulého roka a za svoje zlé skutky boli potrestaní tak, že prebývali v telách zvierat. V tú noc mali do­volené navštíviť žijúcich ľudí. Keďže podľa druidov boli títo duchovia hladní, pred sviatkom Samhain, teda 31. októbra, chodili s pomocníkmi v noci od domu k domu a žiadali vykŕmený dobytok, čierne ovce a jedlo pre všetkých „putujúcich duchov“. Okrem toho v domoch žiadali aj vydať im dieťa alebo pannu na ľudskú obeť! Podľa druidov totiž „hriech duše“ možno pánovi smrti splatiť len „ovocím tela“.

Vyrezávaná tekvica – symbol prekliatej duše

Ak nejaký nešťastník odmietal uspokojiť ich požiadavky, zastrašovali ho a preklínali. Keď ani potom nepochodili, na vchodové dvere domu „skupáňa“ či „neverca“ nakreslili symbolický šesťuholník, aby tej noci pán smrti Samhain alebo jeho démoni zabili niekoho v dome, a šli ďalej. Na cestu si pritom svie­­tili vydlabanými kvakami, vnú­t­­ri ktorých horela sviečka vyrobená z tuku pochádzajúceho z predchá­dzajúcich ľudských obetí. Tieto pozoruhodné svietniky predstavovali duchov mŕtvych, ktorí mali robiť ich zlorečenia účinnými. Tým, ktorí im dobrovoľne či pod tlakom hrozieb niečo darovali, sľúbili úspech. Tým, ktorí im darovali aj ľudskú obeť, dali kvaku s horia­cou sviečkou z ľudského tuku na znak vďaky a tiež ako znamenie pre Samhaina, že tento dom si ho ctí. Darované zvieratá a ľudí potom uložili na záprah a zaživa upálili. Kým ľudia a zvieratá revali v agónii, diváci sa poobliekali do kostýmov vyrobených z koží zvierat a ich hláv a tancovali, preskakovali cez plamene ohňa a preháňali sa okolo neho, dúfajúc, že tým odo­ženú zlých duchov.

Krvavé obety ukončili Rimania

V 1. storočí pred Kristom si Keltov podmanili Rimania, známi svojím synkretizmom. Podobne ako pri podmanení si iných národov pre­brali aj niektoré zvyklosti keltských sviatkov. Rímske jesenné slávnosti Feralia na uctenie si mŕtvych a slávnosť na počesť bohyne ovocia a stromov Pomona prepojili s keltským sviatkom Samhain, ktorý bol súčasne dožinkovou slávnosťou, krvavou obetou pánovi smrti a zároveň začiatkom novoročných osláv. Novoročný aspekt tohto sviat­ku však po dobytí keltského úze­mia celkom zanikol, lebo sa pre­sa­dil rímsky kalendár.

JANA MARTINKOVÁ