Teda viem, čo sa stalo... ten chlapec, čo som s ním bola párkrát von. Ukázalo sa, že je hnusný, proste si myslím, že chlapci sa stávaju normalnými až keď majú nejakých aspoň 23 respektíve ostanú blbí navždy . . . . nechcem už nijaké osemnásť - ročné decko, čo nevie, čo chce. Ja som tiež bola pekne hlúpa ak som si začínala niečo s človekom, ktorého ani poriadne nepoznám, a viac ako jeho som mala rada predstavu, že budem mať chlapca. Ale oks, tak mi treba. Ja len, také veci ma strašne rozhádžu a potom som zlá ku všetkým a nervózna a robím hlúposti.

Cítim ale, že tak je to správne, jednoznačne . . . . prvá vec, čo som spravila ked som dnes vystúpila z auta bola, že som utekala do baziliky a prva vec čo zo mňa „vyšla“ bolo "Ďakujem" ... Potrestala som sa viac menej sama. Sadla som si úplne dozadu aby ma nikto nevidel plakať. A náš Pán mi pripomenul, že ma miluje ten najúžasnejší a najkrajší muž na svete, čo som zrejme zabudla. Zabudla som že mám dbať viac o krásu duše ako o tu vonkajšiu, zabudla som dnes pred jazdou potichu povedať Pánovi, že len s ním zváadnem všetko, zabudla som, že volať HO nemám len pri modlitbe, ale pri každom mojom kroku, keď si sadám na bicykel alebo do auta, ked si umývam zuby, keď sa stretávam s priateľmi. Vždy a stále. Ale už na to nechcem zabúdať . . . . . nikdy . . . .

Katka