ŽIVÉ VYSIELANIEPodľa programu v oznamoch.

Uprostred obce stávala zvonica. Až v roku 1907 sa začala stavba kostola. Stalo sa tak v čase, keď satmárskym biskupom bol Tibor Boromisza a Ostrov ako filiálka Tibavy, kde bol farárom vdp. Pásztor. Michal Janák nar. 1893 spomína ako to bolo, keď aj on pracoval na stavbe kostola. Pozemok zakúpili miestny veriaci od bohatej statkárskej rodiny Čuha zo Sobraniec. Kamene na stavbu sa vozili z Choňkoviec, z Macikovej bane, piesok z Jovre na Ukrajine a vápno z Brekova. Stavbu viedol murársky majster Čičajčík z Košíc. Dobre sa pracovalo, lebo majster priviedol zo sebou 21 murárov. Stavba kostola bola dojednaná na 24000 korún s tým, že veriaci odpracujú asi 500 hodín sami. Práce i peniaze na kostol určili si sami podľa toho kto mal koľko majetku. Rím. Katolíci si to považovali za povinnosť a česť, gr. katolíci len ak chceli. Murári sa stravovali spoločne lebo mali aj kuchárky, kuchyňu a nakupovali si v Sobranciach. Keď bola stavba domurovaná po strechu, murársky majster pýtal zvýšenie. Murári odišli a až keď Ostrovčania vyplatili ešte 500 vtedajších korún, majster prišiel s onými murármi a stavbu dokončili.

 


Zbierky na kostol sa robili tak, že sa zbieralo zrno. Pozbierané zrno odpredali a získane peniaze boli na platenie. Kostol sa postupne zariadil a doplnil. Hlavný oltár nanebovstúpenia Pána daroval satmársky biskup Tibor Boromisza. Podľa výpovede svedkov on kostol aj požehnal. Ale o konsekrovaní niet žiadnych dôkazov. Stalo sa tak za veľkej slávnosti 5. mája 1910, za veľkého počtu kňazov a veriacich. Spovednicu, bočný oltár Panny Márie, podstavce pod sochy a lavice do kostola zhotovil stolársky majster Michal Kukemezey zo Sobraniec. Ostatné sochy a výzdobu urobili ešte za tibavského vdp. farára Pásztora. Socha sv. Terézie Ježiškovej bola zakúpená mládežou. Peniaze získali pri svojich divadelných predstaveniach - už za sobraneckej farnosti, keď bol farárom vdp. Z. Kravjanský a v Ostrove pôsobil horlivý učiteľ a pracovník katolíckych spolkov Bujdoš v roku 1940.\r\n', '\r\n

Organ

Zo začiatku bolo v kostole umiestnené harmónium, ktoré daroval tibavský p. kaplán. Potom zo zbierok veriacich zakúpil sa jednomanuálový, 8 registrový, pneumatický organ (Kutná Hora) 1921. Pôvodné harmónium odpredalo sa Františkovi Rovňákovi, novému kantorovi v Sobranciach.

Zvony

Najprv bol v kostole jeden malý zvon, zo zvonice asi 30 kg. Tento bol z roku 1910. V roku 1909 boli uliate dva zvony v Gejovci na Ukrajine zvonolejárom Egrým. Na zvony prispeli nie len rímsko-katolíci ale celá obec bez rozdielu vyznania. V roku 1917 bol rekvírovaný najväčščí zvon.

Keď už spomínaný Michal Janík a s ním Michal Dermek nar. 1894 odišli do Ameriky, v rokoch 1911-1921 nazbierali tam 20 000 korún pre ostrovský kostol. V tom čase kurátormi boli Pavol Viňanský, Jozef Jakub, Juraj Tomko, zvonárom bol Marinčák. Z peňazi nazbieraných v Amerike medzi krajanmi bola zhotovená drevená kazateľnica, práca stolárskeho majstra Tomkovského v Úbreži. Bočný oltár Panny Márie bol získany z milodarov ostrovských žien. Sochu sv. Vendelína dal vyrobiť Pavol Viňanský a podstavec pod sochu zas Andrej Jakub, v roku 1928. Po dostavaní kostola v Ostrove bývali tu sv. omše raz mesačne pravidelne každú štvrtú nedeľu v mesiaci. Okrem toho tu boli sv. omše každý prvý piatok, ale keď si veriaci žiadali aj inokedy, ochotne prichádzali z Tibavy p. kapláni.

Z histórie kostola v Ostrove ešte niekoľko dát

V roku 1910 padol z veže kríž. V tom istom roku bol po oprave uložený na svoje miesto. Vtedy bol kostol vybielený zvonka i zvnútra. V roku 1925 bol uliaty nový zvon pre kostol, keď po roku 1917 zostal len jeden, uliaty v roku 1909. Nový zvon vážil 250 kg, druhý 160 kg. V roku 1935 sa uskutočnilo vymaľovanie interiéru. Práce urobil akad. Maliar Jordán a Koch z Prešova za 24 000 korún. Veriaci aj tento náklad uhradili z peňazí, ktoré získali odpredajom obilia venovaného na tento cieľ.

Počas prechodu frontu v roku 1944, bol kostol i veža kostola veľmi poškodené. Pri vyhodení mostu pri Ostrove zasiahli črepiny i kostol. Poškodili kazateľnicu, chór, kríž i celé oplechovanie strechy. Dodnes (1982) sú viditeľné diery od striel ako živý svedok zla.
Keď v roku 1944 vo farskom kostole v Sobranciach bol zničený aj posledný zvon tak tento zvon z Ostrova bol daný do Sobraniec. V r. 1944-1972, kým sa uliali nové zvony pre Sobrance bol tento zvon jediný na zvonici. Dnes (1982) je zavesený v novom kostole v Sobranciach a slúži ako umieračik.
V roku 1946 bol kostol v Ostrove opravený. Celá omietka, vonkajšia i veža, nákladom vyše 153 000 bez štátnej podpory.
Už v nasledujúcom roku boli v Ostrove sv. misie na pamiatku toho je tu zachovaný misijný kríž.
Nová krížová cesta zhotovená z dreva v Taliansku bola darom miestneho rodáka kňaza Jána Jakuba. Krížovú cestu posvätil 30. 9. 1961 miestny duchovný vdp. Karol Cirbus. Ale práce na výzdobe a skrášlení kostola neustali. Veriaci chceli mať vždy pekný a dôstojný chrám i jeho okolie, preto bola v roku 1962 zhotovená okolo kostola železobetónová ohrada. Spomínané okolie sa získalo pridaním z parcely bývalej cirkevnej školy ako výmena za ornú pôdu za kostolom.

Druhá maľba kostola sa robila v roku 1964. Obrazy maľoval akad. maliar Branna, ornamenty maliar Džubák. V tom istom roku bol kostol pekne z vonku i zvnútra obnovený. Bola zhotovená celá vonkajšia omietka a aj veža bola čiastočne prerobená. Tieto stavebné a tesárske práce vyhotovil Okresný stavebný podnik v Sobranciach pod vedením hlavného majstra p. Harakaľa, p. Jenčíka, a Maxima z Ostrova. Tieto práce stali viac ako 120 000.
Do kostola bolo v roku 1968 zavedené kúrenie akumulačnými pieckami. Nový obetný stôl a sedes boli zhotovené v Okresnom priemyselnom podniku v Sobranciach. Pre ostrovský kostol bol objednaný aj vyrezávaný betlehem, ktorý v roku 1972 dodala Charita, chrámove družstvo v Červenom Kostelci za 25 000. V roku 1974 sa urobilo drevené obloženie za 15 000. V roku 1977 sa organ odborne naladil. Na začiatku 80-tých rokov boli zakúpené koberce v hodnote 25 000, na ktoré obetovali peniaze ostrovské ženy a bolo zakúpených aj niekoľko bohoslužobných rúch. Okrem týchto a mnohých ďalších väčších i menších prác bol v roku 1981 z darov zbožných ostrovských žien urobený chodník pred kostolom. Na tento cieľ prispeli aj ďalší miestni veriaci. Urobil sa aj betónový chodník vedúci do sakristie, nové dvere na sakristii ako aj na hlavnom vchode do kostola, všetko v hodnote 30 000. Farbenie kostolnej strechy v roku 1982 stalo 25 000.

Súčasnosť

Sv. omša v Ostrove je každú nedeľu a sviatok ako aj na prvé piatky. Cez týždeň najmenej raz, zvyčajne 2-3 razy. Ročne sa rozdá 12 000 sv. prijímaní. Koncom roku každá rodina platí kostolníčke 50, organistovi 50, a na furmanky 70. Ostrovčania patria medzi najkatolíckejších veriacich v celkom okolí avšak prejavujú sa aj tu znamenia dnešnej doby. Medzi duchovným otcom Jánom Švec Bilým a cirkevnými zamestnancami je otcovsko-synovský vzťah. Organistom je František Rovňák. Kostolník: Mária Pavlová rod. Janáková, ktorá je tu známa ako "cetka". Pomáha jej manžel zvaný "cetaš", Pavol Pavlo. Pôsobia od roku 1964. Prvým kostolníkom bol Marinčák, potom Oklamčák, Čapak, Segat, Pavlo.

Kurátormi sú Ján Marcin, Ján Ďurka, Michal Maxim. Ak niet kantora spev vedú ženy, hlavne však Ďurková a Hliváková. Pri prípadných oferách nikomu sa neurčuje ale každy dáva ako a koľko chce. Chotárny sviatok v Ostrove je vždy na sv. Jána 24. júna na pamiatku veľkého krupobitia a hromobitia asi v roku 1902, ktoré bolo práve v tento deň. Preto v tento deň je prosebná sv. omša, aby Pán Boh ochraňoval túto dedinu i celý jej chotár od podobných živelných pohrôm.