Skúsenosť hriechu prvých ľudí sa istým spôsobom opakuje na začiatku podobenstva o márnotratnom synovi. Syn narušuje harmóniu vzťahov tým, že sa orientuje k veciam, zverujúc im všetku svoju nádej. Túži po živote, v ktorom chce byť pánom. Opakuje sa tu teda rebélia, o ktorej sa človek môže vždy nanovo presviedčať, že ho neprivádza k šťastiu. Človek sa totiž môže opravdivo realizovať v prvom rade ako Božie dieťa, čiže vo vzťahu k Otcovi.

Pane Ježišu, Božský Lekár, ktorý si počas svojho pozemského života ukázal zvláštny záujem o tých, ktorí trpia, a zveril si svojim učeníkom službu uzdravovať, urob nás vždy pripravenými uľahčovať skúšky našich bratov.

Daj, aby sa každý z nás, vedomý si veľkého poslania, ktoré mu bolo zverené, pri vykonávaní svojej každodennej služby vždy usiloval byť nástrojom Tvojej milosrdnej lásky. Osvieť naše mysle, riaď naše ruky, urob naše srdcia pokornými a súcitnými. Daj, aby sme v každom pacientovi vedeli rozpoznať črty Tvojej Božskej Tváre.

V dnešnej dobe sa o desať Božích prikázaní nedbá. Stačí zapnúť televízor a nájdete tam hromadu modlárstva, brania Božieho mena nadarmo, vrážd, krádeží, klamstva, smilstva, žiadostivosti… Kresťania bedákajú nad týmto stavom. Je ľahké ukazovať prstom na tých, ktorí nedodržiavajú všetky tie prikázania, ktoré dodržiavame my. Ale občas sa treba pozrieť do zrkadla, či v niektorom aj my nezlyhávame.

Je to snáď najnapínavejšie a najužitočnejšie poznanie z rakúskeho testu detí s názvom Pisa: Televízia naše deti ohlupuje. Matky, ktoré sú popoludní doma, ich však robia múdrejšími. Pretože tie deti, v ktorých domove nestojí ani jediný televízny aparát, uspeli najlepšie; najhoršie výsledky mali deti, u ktorých doma boli dokonca 3 televízory. Či sa týmto dôležitým aspektom bude podrobne zaoberať televízia ORF, ktorá sa nám z poverenia Socialistickej strany Rakúska, SPÖ neustále pokúša nahovoriť, že celkové školenie vylepší školské výsledky (čo testy nijako nedokazujú)?

Českého psychiatra Maxa Kašparů (58) netreba slovenskej verejnosti zvlášť predstavovať. Vyštudoval stomatológiu, všeobecné lekárstvo, teológiu, pedagogiku a etiku. Keď namietnete, že máte trému rozprávať sa s takým vzdelaným človekom, iba mávne rukou a prehodí: „Počet skončených škôl? To je povrchné, treba zatiahnuť na hlbinu.“

• Dávajte dieťaťu od malička všetko, čo chce. Tak vyrastie v presvedčení, že má právo na všetko vo svete.
• Keď dieťa hovorí škaredé slová, smejte sa tomu. Bude si myslieť, že správny chlapík má tak rozprávať.

• Nesnažte sa o žiadnu mravnú a náboženskú výchovu. Hovorte, že až vyrastie, sám si vyberie, čomu chce veriť. Vyberie si, až sa tomu budete čudovať.
• Nikdy mu nič nezakazujte. Až bude neskôr zatknutý pre krádež automobilu, bude presvedčený, že mu spoločnosť ubližuje.

Náuky pred krstom bývajú veľmi Živé. Vážnosť slov neraz preruší detský plač či zvuk malého autíčka. Do tejto idylky a radosti rodičov obyčajne vložím realistické slová, ktoré ich vyrušia

Citujem pritom libanonského básnika Chalíla Džibrána – jeho knihu Prorok, časť, ktorú venuje deťom. Džibrán píše: „Vaše deti nie sú vašimi deťmi. Prichádzajú cez vás, ale nie od vás, a hoci sú s vami, nikdy vám nepatria. Môžete im dať svoju lásku, ale nie svoje myšlienky, môžete vytvoriť domov pre ich telá, ale nie pre ich duše.“

Pedro Barrajón, formátor exorcistov a profesor teológie sa vyjadruje ku katolíckej
náuke o démonoch a pekle. Interview Paula Baddeho / Die Welt

„Nijaký démon sa nikdy neodváži pri exorcizme uraziť Božiu Matku. Nikdy.“ Povedal to exorcista páter Pedro Barrajón LC (foto) v interview, ktoré viedol Paul Badde pre časopis „Die Welt“. Barrajón je profesor bioetiky, rektor Pápežského athenauma Regina Apostolorum, korešpondujúci člen Pápežskej teologickej akadémie a vedúci vatikánskeho kurzu pre exorcistov. „Inak sú urážaní všetci,“ vysvetlil Barrajón ďalej, „kňazi, ktorí sú prítomní, biskupi, pápež, ba dokonca aj Ježiš Kristus, no nikdy nie Panna Mária. Je to mystérium.“

Sedím pri mori pozerám na západ slnka... Modlím sa. Myslím na Toho, ktorý stvoril každého z nás. Vraj z lásky.... Odpusť mi Bože, že o tom pochybujem, že v mojom srdci vyviera žriedlo horkosti a krutosti človeka... Zabehnem v spomienkach do minulosti, medzi tých, ktorých som príležitostne, podľa Tvojej vôle odprevádzala za more a pochovávala do matičky zeme. Odpusť mi Bože, že chcem párať to, čo si ty, kedysi dávno zašil zlatou niťou svojho milosrdenstva....