ROZPIS BOHOSLUŽIEB

16. - 22. September 2019

Farský kostol SOBRANCE
Pondelok                           17:30
Utorok                                18:00
Streda                                 18:00
Štvrtok                               07:00
Piatok                                 18:30

Sobota                                18:00
Nedeľa                  07:30 a 09:30
Kaplnka KÚPELE
Pondelok                          16:00
Streda                                16:00
Piatok                                16:00
Sobota                               16:00
Nedeľa                              10:45
Filiálka OSTROV
Utorok                               17:00
Streda                                17:00
Piatok                                17:00
Nedeľa                              08:00
 
KOMPLETNÉ OZNAMY

 

Narodený v roku 1932 v Bočiari pri Košiciach, štvrté z piatich detí. Základnú školu absolvoval v Sokoľanoch, Gymnázium na Šrobárovej v Košiciach, kde zmaturoval v roku 1953. Chcel študovať francúzštinu a latinčinu, ale finančné dôvody ho donútili vzdať sa svojho sna. Otec ho poslal na medicínu. Lekárskemu povolaniu zasvätil celý svoj život. Vybudoval a viedol zdravotné stredisko v Palíne pri Michalovciach. Veľký obdivovateľ Alberta Schweitzera a Matky Terézie. Priekopník pro-life hnutia na Slovensku.

 Neuvažovali ste o gynekologickej špecializácii?

Nie nikdy.

Kedy a ako začal rásť váš záujem o ochranu nenarodených?

Prakticky počas mojej služby asistenta na Ústave histológie a embryológie. Tam som vlastne videl dopodrobna, ako vyzerá ľudská bunka, ako vyzerá embryo – počatý človek a ako sa vyvíja. Intenzívnejšie som sa tomu začal venovať až koncom štúdia, keď sme boli na praxi v Rožňave a tam robili potrat. Lekár robil kyretáže a sestrička počítala kostičky, či niečo nezostalo v maternici, pretože inak by mohla vykrvácať alebo dostať rakovinu – tak nás vtedy učili. Vtedy som si povedal, že nikdy viac – ani ako medik, ani ako lekár – nebudem asistovať, ani sa dívať na potrat.

 Práve koncom päťdesiatych rokov bol schválený potratový zákon...

V 1956 bol schválený a rok nato sa začali robiť potraty vo veľkom.

Predchádzala tomu nejaká propagácia, vysvetľovanie, alebo odborné diskusie u vás na medicíne?

Nič také si nepamätám. Vedeli sme len toľko, že prednosta gynekológie a pôrodníctva prof. Juhás podpísal potratový zákon. Neskôr ľutoval, že sa na to nechal naverbovať.

Pracovali ste ako obvodový lekár. Boli ste konfrontovaní s prípadmi žien, ktoré sa rozhodovali pre potrat?

Na obvode som problémy nemal. Keď sa vtedy niekto zmienil o potrate, ľudia sa prežehnali. Potom, keď som sa usadil v Palíne, dvaja gynekológovia, ktorí nerobili potraty, sa mi zdôverili, ako to beží. V sedemdesiatych rokoch som mal na starosti schôdzky Červeného kríža – rozprávali sme o prevencii, chrípke a iných témach. To boli fóra, ktoré som využíval, aby som ľuďom povedal o Albertovi Schweitzerovi, Matke Terézii a neskôr aj o Gianne Berett Mollovej – čo títo ľudia hovorili a vykonali. Potom ma stretali muži účastníčok týchto stretnutí a horekovali: Načo máme ženy, keď ani spať s nimi nemôžeme...?! Otehotnejú a si povedal, že potrat...“ Vtedy som im vysvetlil, že ide o ľudskú bytosť od počatia.

Kto Vás v živote najviac ovplyvnil (inšpiroval)?

Veľmi ma ovplyvnil náš kaplán v Haniske Michal Kľučár. Vypytoval sa ma na všeličo. Keď som vstupoval do puberty, dával mi užitočné rady. Vo vojnových rokoch mi pomohol so štúdiom.

Potom to bol Felix Majerník a hlavne Bartolomej Urbanec. Viem, že za ním chodili eštebáci a čiastočne mal ruky zviazané. V roku 1987 mi zavolal a hovorí: Mám tu hosťa zo Srbska, otec Ivan...Mihli by sme Ťa navštíviť? Chcel by sa ťa spýtať na tvoje skúsenosti s potratmi. Bolo by treba, aby si sa viac zainteresoval. Spýtali sa ma, či mám film Nemý výkrik. Ja som o tom ani nepočul. Ivan mi sľúbil, že mi to pošle na 35mm formáte. Na hranici to potom stopli – neviem, či to zničili, alebo vrátili. Neskôr mi to poslal na videokazete. To som často používal. Mal som fotoaparát Praktiku, s ktorým som si nafotil obrázky a vyrobil som diapozitívy. S tým som chodil na stretnutia a prednášky, medzi po obvode, ale aj na stretnutia s lekármi., študentmi. Bez diapozitívov som nechodil nikde.

 Ste obdivovateľom Alberta Schweitzera. Prečo?

Upútala ma jeho úcta k životu. Nielen k ľuďom. Prišla napríklad rodička rodiť do jeho ošetrovne v Lambarene. S ňou prišiel celý kmeň. Schweitzer pre nich všetkých pripravoval prechodné obydlia, aby sa mali kam uchýliť, kým bude žena pripravená vrátiť sa späť. Dostal som sa k jeho knihám v nemčine. Spracoval som si fotografie a jeho myšlienky. Zmienku o ňom som nevynechal na žiadnej prednáške.

 Aké boli reakcie poslucháčov?

Kde som išiel, všade na varovali: Chystajú sa na vás.

 Čo to znamenalo?

No že bude ostrá diskusia. Radili mi: Keď máte niečo ostré o potratoch, vypustite to z prednášky. Nesúhlasil som. Ja mám texty tak upravené, že sa to nedá vyhodiť – oponoval som. Prednášal som tak, že na záver som dal Zázrak života a celkom nakoniec Nemý výkrik. Ľudia boli ako vyfackaní, nebola žiadna diskusia. Tak som bol 9x v Bratislave. V Žiline prišlo okolo 400 ľudí... pozval na jeden profesor. Prichádzali tam z Martina a vysvetľovali študentom, že potrat je neškodný zákrok. Po mojej prednáške prišla za mnou ubolená študentka, že škoda, že som neprišiel dva týždne skôr, lebo medzitým bola na potrat.

 Ako je to s Hippokratovou prísahou? Zdá sa, že lekári neberú vážne slová: „Nikdy nepodáš žene prostriedok na vyhnanie plodu.“

Hippokratova prísaha pre lekára je to, čo Desatoro pre kresťana. No zdá sa, že Hippokrates už nie je moderný. Ani ja v 50-tých rokoch som pri prísahe nespomínal Hippokrata.

Príhovor počas 6. modlitbovej vigílie v Košiciach 5. novembra 2015

 Vaše zdravotné stredisko v Palíne je ako náučný chodník o hodnote človeka od počatia. Čo Ste tým mysleli, keď Ste začali takto dekorovať, alebo spestrovať celé zdravotné stredisko?

Po mojich vystúpeniach, ktoré šokovali ľudí, že dieťa je človekom od počatia, nikto na túto tému nechcel nič počúvať. Počúvali ma tam, kde ma ešte nepočuli. No ostatní nechceli. Tak som si povedal, že aspoň  keď majú čas v čakárňach, pripravím nástenky. Zozbieral som materiály z rôznych zdrojov. Pripravoval som písmenká, rámy. Trvalo to celé mesiace, kým som to dal dokopy.

Ako ľudia reagujú, keď navštívia vaše stredisko?

Kopa cudzích ľudí tu chodí, a keď ma stretnú tak povedia že Vy tu máte hotovú galériu, galériu života, že je to úžasné, to sme nikde nemohli vidieť. Aj od neveriacich som mal pozitívne reakcie. Hovoria: nikdy sme nevideli ako vyzerá počaté dieťa.

Láska k deťom sa nedá oddeliť od lásky k materstvu. Ste známy ako sprievodca dojčiacich matiek.

Keď prišla matka z pôrodnice, moja prvá otázka bola: dojčíte? Hovorí: Ja mám slabé mlieko. Kto Vám povedal, že máte slabé mlieko? Tak v pôrodnici mi povedali, že musíme dať čaj, alebo Sunar, lebo mám mlieko ako voda. Vidíte, všetci lekári vieme, že mlieko je husté, ale veľmi hlboko v prsníku; na začiatku je ako voda, to je tak spravené, aby dieťa zahasilo smäd. Dieťa zahasí smäd a hneď dostane chuť na mlieko a vtedy ťahá už to husté.

Dcéra – tiež lekárka – prichádza do konfliktu s praxou na novorodeneckom oddelení, kde sestričky hneď dávajú čaj. Nechcú dať dieťa matke, lebo vraj mala ťažký pôrod a podobne. Ale veď matka nemusí nič robiť, odkryje si prsník a priloží dieťa, dieťa si už samo nájde bradavku. Takto sme to všetko vysvetľovali.

Oplatilo sa robiť „revolúciu“?

Keď sme sa dozvedeli, aká je situácia na pôrodnici, sústredili sme sa na vysvetľovanie: Čo znamená dojčenie pre dieťa a pre matku. Výhody dojčenia pre matku, a pre dieťa. Ako dojčiť. Ako priložiť dieťa, aby nemalo upchatý nos, aby malo voľný nos, pretože potom nemôže dýchať a plače, odmieta. Matky si to dojčenie potom nevedeli vynachváliť. Potom sme s detskou lekárkou chodili hneď pozrieť dieťa a mamičku doma. Robili sme návštevy, hneď sme ukazovali, ako treba dojčiť, ako treba prebaľovať. Toto všetko sme vysvetľovali. Za celé roky som mal jedinú mamičku, ktorá nedojčila. Mala 4 deti, ale ani jedno nedojčila. Inak všetky mamičky dojčili a dlhodobo. Mal som mamičky, ktoré aj 3 roky aj 5 rokov dojčili.

Ako je možné, že odborníci nevedia takúto vec?

To je úplne záhada. Ale prišli sme na to, že to môže byť motivované finančným bonusom od firiem, ktoré vyrábajú umelé prípravky na namiesto materského mlieka.

Iste ste za roky praxe mali všelijaké kuriózne prípady...

Mal som matku, ktorá povedala, že nechce dieťa. Štyri porodila, a všetky dala na adopciu. To bola zaujímavá matka. Nechcem deti, ale na potrat nejde. Nájdite mi náhradnú matku.

Potom som mal mamičku, ktorá nechcela dieťa. Dohováral som jej, aby ho donosila, a dala na adopciu. Ona na to: Donosiť a darovať? Veď to by bol zločin. Nie, povedal som jej, pozrite sa na stenu, toto je zločin, roztrhané dieťa na kašičku, toto je zločin, ale dať na adopciu dieťa, prosím Vás pekne, veď vy máte pokojné svedomie a máte obrovskú radosť, že Ste nezabili, a že Ste potešili bezdetný manželský pár, ktorý túžia 15 rokov po dieťati a nemôžu sa k nemu dostať. Nepresvedčil som ju.

 To už sa dostávame vlastne ku ďalšej téme, a totiž, že po nežnej revolúcii Ste sa stali na krátko riaditeľom Michalovskej nemocnice a to Vám dalo nové možnosti, ako budovať kultúru života?

 Ako riaditeľ som si vyhradil právo pohovoru s každou mamičkou, teda s každou ženou, ktorá chcela ísť na potrat.

Ako to bolo prijaté, zo strany žien aj zo strany lekárov?

 Väčšinou bola taká mlčiaca skupina, nič nepovedali, len aby som im podpísal, že boli u mňa na pohovore. Vtedy som mal len jednu ženu, mladá žena, ide na potrat. Koľko máte detí? Jedno. Bola od Sobraniec, máte nejaké rodinné problémy? Nemám žiadne problémy, som vydatá. Nemáte kde bývať? Mám dvojposchodový dom. Zariadenie nemáte? Mám, som kompletne zariadená. Nemôžete to druhé dieťa donosiť? Toto dieťa bude mať súrodenca, ohromná vec, keď sú dve deti pohromade, jedno druhé ťahá. Aj po psychologickej stránke, aj po telesnej, sa učí.  Nechcem toto dieťa. Prosím Vás pekne. A veríte v Boha? Verím. Akého Ste vyznania? Grekokatolička.  Boli Ste za svojím spovedníkom? Treba sa porozprávať. Pôjdem na spoveď až po potrate. Neuveríte, že práve včera jedna 24-ročná zomrela pri potrate. Na stole zomrela. Keby Ste takto zomreli, idete do pekla. Nejdem do pekla, ale na potrat idem. Prišiel som domov úplne rozrušený.

Čo z toho má lekár, že presvedčí ženu na potrat?

 Nevedel mi to nikto vysvetliť, prečo oni takto naháňajú ženy na potrat. Istá žena, teraz má 50 rokov, no keď mala malé dieťa, a druhýkrát otehotnela, prvá vec čo jej lekár – gynekológ povedal, bolo: No sadnite si. Tak necháte si to, alebo ideme to dať preč? Ideme to dať preč. Nie dieťa ale to.... Také privítanie.

Jednu mamičku som presvedčil a jej dcéra mi poslala obrázok: Ďakujem, Anička. Bolo to štvrté dieťa a manžel bol zhrozený. Jej 3 deti nevedeli zaujať stanovisko – boli dosť veľké, už chodili do školy. Manžel ju poslal na gynekológiu. Tam prišla, lekárka ju ani nevyšetrila. V ktorom mesiaci ste? V treťom. Dúfam, že si to dáte preč, keď štvrté dieťa čakáte, veď to už bude debil atď. Tá matka mi potom všetko napísala. Poslal som jej Nemý výkrik, Zázrak života aj články z novín a iné drobnosti. Potom bol pokoj, nič som nevedel.V novembri bol vo veľkých novinách môj článok a názvom Etika na smetisku. Tam som opísal problémy okolo potratov, okolo antikoncepcie. Tá mamička si článok prečítala, neviem, ako sa  k nemu dostala. Napísala mi list, a pýtala sa, čo má robiť? Tak som jej napísal: gynekológovia sú múdri, ale Pán Boh je múdrejší, a že budem zvedavý ako sa Pán Boh zachová, nech mi napíše. Myslím, že až po 5 mesiacoch mi napísala. A poslala aj fotografiu – Aničku.

 Svoje skúsenosti a zážitky ste pretavili do poézie...

Ľudia mi písali z celého Slovenska - z Trenčína, Bratislavy, Martina, Žiliny. Písali lekári, aj nelekári, tehotné ženy, aj tie, čo boli po potrate. Chceli nejaké rady. Mal som kopy listov, už som ich nemal kde dávať. Z tých listov som čerpal a formuloval myšlienky, vyzerá to ako poézia, možno ako článok...

Výber  zo samizdatov:

 

BOH V TVOJOM DIEŤATI

Áno – v tvári svojho dieťaťa

vidíš samého Boha.

Áno – sám Boh zostupuje do Tvojho lona,

aby Ti priniesol svoj dar,

najväčší dar, akým je láska

vyjadrená životom Tvojho dieťatka.

Viem – Boh je nanajvýš nepohodlný –

najprv v gravidite –

koľko nepríjemných chvíľ !

Aká mučivá myšlienka – či bude zdravé ?!

A keď je na svete –

zobúdza zo spánku,

niet pokoja v noci, niet pokoja cez deň,

chce papkať, chce sa maznať.

A Ty by si tak rada spala – aspoň v noci !

A cez deň by si niekde vyšla

k známym, k susedom, na kus reči.

Ale nemôžeš –

dieťa Ťa potrebuje celú –

celučičkú celú pre seba.

Hľa, aký krutý a nepohodlný

je ten náš Boh – Boh v Tvojom dieťatku !

Tvoje dieťa je božím darom.

V Tvojom dieťatku je sám Boh !

Nezabiješ ho ! Vo svojom lone !

Ani myšlienkami, nieto ešte kyretou !

Lebo zabiť dieťa znamená zabiť Boha –

Boha v Tvojom dieťatku !

Hlasom Tvojho dieťatka

volá Ťa Ježiš, to stále On volá.

Azda nepočuješ Boží hlas ?

A keď ho počuješ, nezabudni vysloviť

FIAT – buď vôľa Tvoja !

                                                      Michalovce 29.7.1992                                

                                                                                   Imrich Benický

 

SRDCE HRIECHU ZBAVENÉ, ...

Až v ôsmom týždni som sa preriekl a,

že budem mať dieťa.

Manžel zúril a rozhodol: POTRAT !

Lekár mi poradil: „Dajte si to preč,

kým to nie je živé,“ ...

Dali ma na izbu, kde už bola iná,

taká, čo túžila mať dieťa.

Desať rokov sa liečila a – nič.

Keď sa dozvedela prečo som tam,

kľakla na kolená pri mojej posteli,

zopla trasúce sa ruky a zaprosila:

„Donoste a darujte, vyvážim ho zlatom !“

Pri pohľade na ňu som skamenela.

Poriadne to zatriaslo mojím vnútrom.

A zrazu sme plakali obe v objatí.

Bez slova som vstala, obliekla sa

a – odišla domov.

Najprv zúrivá, potom vyrovnaná –

odhodlaná rodiť štvrtýkrát.

Napriek všetkému ...

Dnes to moje dieťa má už päť mesiacov.

Zabáva celú rodinu.

Prinieslo nám šťastie, pokoj nevzalo.

Manžel predtým nikdy nechodil tak skoro

zo svojho úradu, či služobnej cesty

každodenne domov, aby objal svoje dieťa.

Deti utekajú zo školy ihneď po zazvonení –

ozlomkrky domov – pomaznať sa s malou.

Ťažko vyjadriť slovami tú radosť,

že my máme každučký deň sviatok.

Telíčko nášho dieťatka – je ako Ježiškove,

ústočká špeciálne vykrojené,

pusinka nastavená na permanentný úsmev.

Úsmev, ktorý podtína kolená.

V jej očkách sa trblieta nebo,

sršia z nich iskry radosti a pokoja.

Ale do môho srdca vnikajú ako meč –

meč bolesti pri pomyslení,

že to dieťa bolo odsúdené na smrť.

Ale Boh mi poslal anjela,

ktorý kľakol a prosil.

Prosíkal, aby som nezabila ...

Odpusť, Bože, moju vinu,

buď pochválený na veky –

za veľkého aj za toho drobučkého anjela.

Chválený na veky ...

                                                                             MUDr. Imrich Benický

 

VYSOKO NAD NAMI ...

Veľký Piatok, Kalvária, Golgota.

Na samom vŕšku vyčnieva kríž.

Takmer z neba hľadí na zem Kristva tvár.

Díva sa na nás a čaká ...

Čaká na prosbu za odpustenie.

Chce naše pokánie.

Kajanie sa za seba, za národ.

Za milión matiek, ktoré zabíjali.

Boha v svojom dieťati.

V tichom údive stojím na vŕšku

a hľadím do tváre Krista.

Tvár zmučená. Zaschnutá krv.

Tŕňová koruna vtlačená do čela.

A predsa je tá tvár pokojná, vyrovnaná.

Plná nekonečnej lásky.

Bez náznaku nenávisti

či nepriateľstva proti katanom.

Ó, Kriste, prečo si sa dal zabiť ?

Iste nie kvôli pochybnému hrdinstvu,

či z tvrdohlavosti.

Ale preto, aby sme my mali život.

ŽIVOT V HOJNOSTI.

Lebo ten, kto Teba má, má všetko.

Ďakujem Ti, za ten opravdivý život.

                                                                     Imrich Benický

                                                                      marec 1994