ROZPIS BOHOSLUŽIEB

11. - 17. December 2017

Farský kostol SOBRANCE
Pondelok                           17:30
Utorok                   06:00 a 17:30
Streda                                 18:00
Štvrtok                               06:00
Piatok                                 18:30

Sobota                                18:00
Nedeľa                  07:30 a 09:30
Kaplnka KÚPELE
Pondelok                          16:00
Streda                                16:00
Piatok                                16:00
Nedeľa                              10:45
Filiálka OSTROV
Utorok                               17:00
Streda                               
17:00
Piatok                                17:00
Nedeľa                              08:00

KOMPLETNÉ OZNAMY Nové

 

 

Blahoslavený Ján Scheffler sa narodil 29. októbra 1887 v dedine Kálmánd v Satmárskej župe. Pochádzal z chudobnej a pobožnej rodiny. V štúdiu mu pomáhal miestny farár, ktorý ho finančne dotoval, študoval v Satu Mare neskôr v Budapešti na Univerzite Petra Pázmánya. Už v treťom ročníku publikoval teologické články. Za kňaza bol vysvätený 6. júla 1910 biskupom Tiborom Boromiszom biskupom v Satu Mare. Spočiatku pôsobil v dedine Csomaköz (dnes Ciumești RO), neskôr bol pomocným farárom v Užhorode. V roku 1914 pôsobí ako vyučujúci v Satmárskom seminári. Neskôr, v roku 1915 získal študijné štipendium a vycestoval do Ríma, kde získal doktorát z teológie.

 

 

 

 

 

(Ján Scheffler v krúžku, promočná fotka pri udelení doktorátu z teológie)

 

Po prvej svetovej vojne pôsobil v Rumunsku, ako farár pre maďarských veriacich, od roku 1920 pôsobil ako učiteľ v Satu Mare kde bol aj farárom, od roku 1923 bol farárom v Nagymajtény, kde bojoval za zachovania maďarskej školy, ktorú rumunská vláda chcela zatvoriť. Následne od roku 1926 pôsobil ako učiteľ teológie v seminári a roku 1940 bol vedúci katedry teológie v Kolozsvári. Po druhej viedenskej arbitráži z 30. augusta 1940 pripadlo územie severného Rumunska Maďarskému kráľovstvu, tým pádom sa zmenilo politické usporiadanie na území na ktorom pôsobil. 

Neskôr, v roku 1942 ho Pius XII. vymenoval za satmárskeho biskupa a zároveň aj za apoštolského administrátora veľkovaradínskeho biskupstva. Biskupskú vysviacku prial 17. mája z rúk kardinála Serédiho. Ako biskup znovu obnovil viaceré katolícke pedagogické školy a v Užhorode založil „malý seminár“. V roku 1942 vykonal kanonickú vyzitáciu Užskej župy a navštívil farnosti okresu Sobrance. Na základe zistených skutočností, sa biskup Ján Scheffler rozhodol zriadiť 15. novembra 1943 farnosť Sobrance, ktorú oddelil od farnosti Tibava a ustanovil aj prvého farára Zoltána Kravjanského. Neskôr v roku 1944 zriadil farnosť v Lekárovciach. Z vizitácie z roku 1944 vieme, že dočasne premiestnil farára z dediny Onokovce do dediny Petrovce kvôli renovácii fary. Udialo sa to v období biskupskej vysviacky blahoslaveného Teodora Romžu, keď bol  jedným zo svätiacich biskupov, dňa 21. septembra 1944 na jeho biskupskej vysviacke v kaplnke biskupského paláca v Užhorode.

(Biskup Ján Scheffler v strede 17. mája 1942 v deň jeho biskupskej vysviacky)

 

Po druhej svetovej vojne bojoval proti deportácii Nemcov, ale nemohol im pomôcť. V roku 1948 kritizoval protikresťanskú, rumunskú ústavu. Rumunskí predstavitelia chceli, aby stál na čele rumunskej katolíckej cirkvi, ktorá by neuznávala pápeža. On na to reagoval slovami „Non possum!” teda „nie nemôžem!“. Pre jeho odmietavý postoj k spolupráci s komunistickým režimom bol od roku 1950 zakázaný voľný pohyb kňazov a jeho internovali. Neskôr, 19. marca 1952 ho premiestnili do Bukurešti, kde bol podrobený výsluchu. Znova ho nútili aby prebral moc nad katolíckou cirkvou v štáte a tak sa odvrátil od pápeža. Keďže to znova striktne odmietol, bol umiestnený do väznice Închisoarea Sighet, následne neskôr do väznice Jilava neďaleko Bukurešti, kde ako 65 ročný dňa 6. decembra 1952 zomrel na následky zlého zaobchádzania, neustáleho psychického nátlaku a podmienok, ktoré ťažko vplývali na jeho zdravie.

Pochovali ho bez rakvy v neoznačenom hrobe, bez cirkevného obradu. Miesto jeho hrobu si zaznamenal pravoslávny kňaz, a tak neskôr boli v roku 1965  jeho pozostatky tajne prenesené v jednej taške prepoštom Ferencom Galambosom. Pochovali ho v katedrále v Satu Mare. Po páde komunistického režimu v Rumunsku, až v roku 1996 sa začal diecézny proces jeho blahorečenia. Ten bol ukončený a odovzdaný svätému otcovi 1. júla 2010. Za blahoslaveného bol vyhlásený pápežom Benediktom XVI. 3. júla 2011. Za deň jeho sviatku bol určený 6. december.

(väznica Jilava, súčasný výzor väznice)

 

Zostavili : Vavrinec Žeňuch & Jozef Molnár