ROZPIS BOHOSLUŽIEB

23. - 29. Apríl 2018

Farský kostol SOBRANCE
Pondelok                           17:30
Utorok                                18:00
Streda                                 18:00
Štvrtok                               07:00
Piatok                                 18:30

Sobota                                18:00
Nedeľa                  07:30 a 09:30
Kaplnka KÚPELE
Pondelok                          16:00
Streda                               
16:00
Piatok                                16:00
Sobota                               16:00
Nedeľa                              10:45
Filiálka OSTROV
Utorok                               17:00
Streda                                17:00
Piatok                                17:00

Nedeľa                               08:00
 
KOMPLETNÉ OZNAMY

 

Trinásť rokov som chodil na karate. A rád som tam chodil. Mojím snom bolo dostať sa na majstrovstvá sveta. Bol som, v Topoľčanoch. Riadny výprask som tam dostal.

Prišli sme a privítal nás nápis: Vítame najlepších karatistov Slovenska. Stačilo mi, že som si to prečítal. Obliekol som si kimono, fotili sme sa pri tom. Naspäť som odchádzal už inak.  So zvesenými ušami. Čo sa stalo? Keď sme losovali, dostal som toho, čo vyhral posledný krát slovenský pohár.

Keď sa obliekal, išiel som si ho obzrieť. Rozcvičoval sa. Podľa pohybov sa dá odhadnúť, čo sa bude diať. Začal som sa tiež rozcvičovať, keď prišiel ku mne tréner:

"Maroš?"
"No?"
"Teraz dostaneš výprask!"
"Čože?"
"On je perfektný!" (Hneď som pozeral, kde sú dvere)

"Nie, nie. Si bojovník! Hlavu hore. Prehrať môžeš, ale nesmieš sa vzdať. Rozumel si?
Čím menej sa ho budeš báť, tým menej dostaneš. Prehráš tak či tak, radím ti teda, aby si si chránil hlavu,  ostatné budeš musieť vydržať."

Bol veľmi rýchly a veľmi dobrý. Skutočne, zmlátil ma ako fašírku. Pozrel som sa na bok: Čo to je? Veď sú to moje nohy. Hneď som bol dole. Pozerám, nejaké štvorčeky. Čo to je? Dlažba, zrazu plafón. Lekár mi hneď pozeral oči, videl som ho len jedným okom.

Spýtal sa ma: Vidíte ma?
Zaklamal som. Videl som len hviezdičky. Postavil som sa. Bože môj, len to nejako vydržať. Potom som dostal úder na prsný sval, rozdrhlo mi medzirebrový sval, ľavá ruka mi spadla dolu a už som ju nemohol dvihnúť, tak som si ju chránil pravou rukou.

Pane Bože, čo je to za bolesť? Čo mi praskla aorta? Chytal som si srdce, či mi ešte bije. Dobil ma, dodrúzgal, ako zmoknuté kurča som išiel von.

Na konci ringu ma čakal tréner. Perfektný chlap, vďačím mu za veľa. Jeho pochvala bola taká, že ma štuchol do brucha. Dosť som dostal v ringu, ešte aj on mi dal šupu.
Stlačil mi ruku a povedal: „Dobrý si bol, Maroš!“ Toto bolo pre mňa viac ako dve zlaté medaily.

Pán Boh nepozerá na to, či si padol, či vyhrávaš alebo prehrávaš. Nehľadí takto. Pozerá, či zápasíš alebo nezápasíš.  Nech ťa nájde Pán Boh zápasiť, nevadí, že si možno práve spadol. Bojuj, zodvihni hlavu!

Prehrať môžeš, ale nemôžeš sa vzdať. Rozumel si? Často si to opakujem z karate.
Proti čomu máš bojovať? Proti hnusnej a prašivej pýche. Nevadí, že občas prehráš, nevadí, že občas padneš. Ale nech ťa Boh nájde ako bojovníka.

Áno, možno si prehral všetky zápasy, ale dobojoval si do konca.