Rím, 29.7.2013 (kath.net/Armin Schwibach-as) Hodinu a dvadsať minút – toľko času venoval pápež František žurnalistom, ktorí ho sprevádzali v lietadle z Ria de Janeiro do Ríma. Búrka otázok, ktorým pápež voľne čelil s nepripraveným odpoveďami. Taliansky žurnalista Andrea Tornielli ich zhromaždil pre internetovú stránku „Vatican Insider“. Pápež prekvapil ľudí z médií a neváhal zodpovedať všetky aj problematické otázky, od reformy banky IOR až po „prípad Ricca“ a čiernu koženú tašku, ktorú vždy osobne nosil ako príručnú batožinu pred letmi.

Bolo očividné, že pápež túto „tlačovú konferenciu“ od počiatku na spiatočnú cestu plánoval, dobre vediac, ako veľmi v minulosti izolovane vypustené slová kompromitovali celé apoštolské cesty jeho predchodcu. František očividne veľmi dobre vie, s kým má do činenia a ako sa robí práca komunikácie.

Rím, 29.7.2013 (kath.net/Armin Schwibach-as) Hodinu a dvadsať minút – toľko času venoval pápež František žurnalistom, ktorí ho sprevádzali v lietadle z Ria de Janeiro do Ríma. Búrka otázok, ktorým pápež voľne čelil s nepripraveným odpoveďami. Taliansky žurnalista Andrea Tornielli ich zhromaždil pre internetovú stránku „Vatican Insider“. Pápež prekvapil ľudí z médií a neváhal zodpovedať všetky aj problematické otázky, od reformy banky IOR až po „prípad Ricca“ a čiernu koženú tašku, ktorú vždy osobne nosil ako príručnú batožinu pred letmi.

Bolo očividné, že pápež túto „tlačovú konferenciu“ od počiatku na spiatočnú cestu plánoval, dobre vediac, ako veľmi v minulosti izolovane vypustené slová kompromitovali celé apoštolské cesty jeho predchodcu. František očividne veľmi dobre vie, s kým má do činenia a ako sa robí práca komunikácie.

Tajomná kožená taška

Ach áno: kožená taška: „Nastúpil som do lietadla so svojou taškou, lebo to tak vždy robím. Čo v nej bolo? Holiaci strojček, breviár, termínový kalendár a kniha na čítanie: zobral som si so sebou malú sv. Terezku, ktorej som veľmi oddaný. Je normálne niesť si svoju tašku, musíme si pomáhať, aby sme boli normálni a ja som trocha prekvapený, že obrázok tejto tašky obletel svet. Nech už je to akokoľvek: nebol to kufor s kódmi pre atómovú bombu.“

Homosexuálna lobby vo Vatikáne

„Mnoho sa píše o homosexuálnej lobby. Doteraz som vo Vatikáne nestretol nikoho, kto by mal v občianskom preukaze uvedené ‚homosexuálny’. Musíme rozlišovať medzi homosexualitou, mať túto tendenciu a medzi lobizmom. Lobby, všetky lobby, nie sú dobré. Ak je človek homosexuál a v dobrej vôli hľadá Pána, kto som ja, aby som ho súdil? Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že homosexuálnych ľudí neslobodno diskriminovať, ale musíme ich prijímať. Problémom nie je, mať túto tendenciu, problémom je robiť lobizmus a to platí pre túto lobby ako aj pre lobby v hospodárstve, v politike a u slobodomurárov.“

Prečo sa „rímsky biskup“ nenazýva „primus inter pares“ čo znamená primát pápeža

Často sa debatovalo o tom, že František sa radšej označuje ako „rímsky biskup“ a nie ako „pápež“. Niektorí v tom chcú spoznať signál „uvoľnenia“, „desakralizovania“ a úlohu jurisdikčného primátu pápeža, ktorý sa stáva „primus inter pares“. V tomto ohľade František jasne konštatoval: primát pápeža sa nespochybňuje.

„Nesmieme čítať viac ako je napísané. Pápež je biskup, je biskup Ríma a odtiaľ všetko vychádza. To je prvý titul a potom prídu tie ostatné. No myslieť si, že to chce vyjadriť, že Petrov nástupca je ‚primus inter pares’, znamená toto presiahnuť. Zdôraznenie prvého titulu, titulu ‚rímsky biskup’, môže napomáhať ekumenizmus.

Práca biskupa a pápeža

„Práca biskupa je niečo pekné. Problém sa začína, keď niekto túto prácu hľadá, a to nie je také pekné. Je tu vždy nebezpečenstvo, považovať sa za nadradeného iným, považovať sa tak trocha za knieža. No práca biskupa je pekná: musí stáť pred veriacimi, uprostred veriacich a za veriacimi. Keď som bol arcibiskupom Buenos Aires bol som šťastný. Vtedy som bol taký šťastný. A ako pápež? Tiež. Ak ťa tam Pán postaví, ak prijmeš robiť to, čo Pán od teba žiada, tak si šťastný.“

František a Vatikánska banka: niečo sa musí zmeniť

„Všetko, čo som musel urobiť, pochádza z kongregácií kardinálov pred konkláve. Komisia ôsmych kardinálov – je dôležité, aby prichádzali z vonku – smeruje k dozretiu vzťahov medzi synodalitou a primátom. Je tu veľa reformných návrhov, napríklad sekretariát synody.

Potom je tu Vatikánska banka. Myslel som si, že sa touto otázkou budem zaoberať na budúci rok, no termínový kalendár sa mi zmenil z dôvodu dobre známych problémov, ktorým teraz treba čeliť. Ako sa má reformovať a sanovať, čo sa sanovať dá? Menoval som poradnú komisiu. Neviem, ako IOR skončí: niektorí hovoria, že je lepšie mať banku, iní, že je potrebná nadácia, zasa iní hovoria, že ju treba zatvoriť. Dôverujem práci ľudí v IOR a v komisii, ktorí pre to pracujú. Neviem, ako sa to skončí: skúša sa, hľadá sa. Nech sa už z IOR stane čokoľvek: je potrebná transparentnosť a čestnosť.“

Zmeny a odpor v Rímskej kúrii

„Zmeny žiadali kardináli pred konkláve, a potom je tu to, čo vychádza z mojej osobnosti. Nedokázal by som napríklad žiť sám v paláci. Pápežský apartmán je veľký, ale nie luxusný. Ale ja nemôžem žiť sám s malou skupinkou ľudí. Ja potrebujem žiť medzi ľuďmi, stretávať sa s ľuďmi. Z tohto dôvodu som povedal, že sú tu dané ‚psychiatrické’ motívy: psychologicky by som to nedokázal, a každý musí vychádzať z toho, aký je. Nech je to akokoľvek, aj byty kardinálov, tie, ktoré poznám, sú strohé. Každý musí žiť tak, ako to Pán od neho požaduje. No všeobecná strohosť je potrebná pre všetkých, ktorí pracujú v službách Cirkvi. V kúrii sú svätci, biskupi, kňazi a laici, ľudia, ktorí pracujú. Mnohí, ktorí v skrytosti chodia k chudobným, alebo vo voľnom čase vyhľadajú nejaký kostol a tam konajú svoju službu.

Potom sú ľudia, ktorí nie sú takí svätí a tí robia hluk, pretože – ako viete – strom, ktorý sa kláti, robí viac hluku ako les, ktorý rastie. Cítim veľkú bolesť, keď sa tieto veci dejú. Máme tu toho Monsignora (myslí sa Msgr. Nunzio Scarano z vatikánskej správy APSA), ktorý sedí vo väzení. Nuž nedostal sa do väzenia, pretože je podobný svätej Imelde (v Argentíne zvyčajný výrok).

Myslím si, že kúria oproti svojej niekdajšej úrovni trocha poklesla, ako keď tam boli niektorí starí verní kardináli, ktorí konali svoju prácu. Potrebujeme profil starých ľudí kúrie. Ak by tam mal byť nejaký odpor, tak ja som ho nezbadal. Je pravda, že ja som veľa neurobil, no našiel som pomoc, verných ľudí. Mne sa páčia ľudia, ktorí mi hovoria: ‚Ja nesúhlasím’. To sú verní spolupracovníci. Potom sú takí, ktorí do tváre povedia: ‚Aké pekné!’, a potom možno vyjdú von a vyhlasujú opak. No takých som ešte nestretol.“

Cirkev a ženy

„Cirkev bez žien, to je ako apoštolské kolégium bez Márie. Úloha ženy je ikona Panny Márie, Božej Matky. A Božia Matka je dôležitejšia ako apoštoli. Cirkev je ženská, pretože je nevesta a matka. Je potrebné postúpiť ďalej dopredu. Cirkev bez žien, ktoré sú v nej aktívne, nemožno chápať. (...) Ešte sme nevydali nijakú teológiu ženy. Musíme ju urobiť.

Čo sa týka kňazskej vysviacky žien, Cirkev prehovorila a povedala nie. Ján Pavol II. definitívnou formuláciou prehovoril – tieto dvere sú zatvorené. No pripomeňme si to, že Mária je dôležitejšia ako apoštolskí biskupi a tak aj žena je v Cirkvi dôležitejšia ako biskupi a kňazi.

František a „starý otec Benedikt XVI.“

„Ostatný raz, keď existovali dvaja či traja pápeži pospolu, nerozprávali sa spolu, ale bojovali proti sebe, aby sa ukázalo, kto z nich je pravý pápež. Ja a Benedikt XVI. sa máme veľmi radi, on je Boží muž, pokorný muž, muž, ktorý sa modlí. Bol som šťastný, keď bol zvolený za pápeža, a potom sme videli jeho gesto vzdania sa úradu ... pre mňa je to veľký človek. Teraz býva vo Vatikáne a sú ľudia, ktorí hovoria: nie je to pre teba priveľké bremeno? Nevesluje proti tebe?

Nie, pre mňa to je, akoby som mal v dome múdreho starého otca. Keď je v rodine starý otec, ctíme si ho a počúvame ho. Benedikt XVI. sa do ničoho nemieša. Pre mňa je to, akoby som mal v dome starého otca, je mojím ockom. Keď mám problém, môžem ísť k nemu a porozprávať sa o tom, ako som to robil pri veľkom probléme ‚vatileaks’... Keď 28. februára prijal kardinálov, aby sa rozlúčil, povedal: ‚Medzi vami je nový pápež, ktorému už dnes sľubujem bezpodmienečnú úctu a bezpodmienečnú poslušnosť’. On je veľký človek!“

„Vatileaks“

„Keď som Benedikta XVI. navštívil v Castel Gandolfe, videl som, že na stolíku bola krabička a obálka. Benedikt XVI. mi povedal, že v krabičke sú všetky svedecké výpovede ľudí vypočutých trojčlennou komisiou kardinálov o vatileaks, a v obálke sú závery, konečné zhrnutie. Benedikt XVI. vedel všetky naspamäť. Veľký problém, ale ja som nedostal strach.“

Pripustenie znovu zosobášených rozvedených ku sviatostiam

„To je stále sa vracajúca téma. Myslím, že toto je čas milosrdenstva, táto zmena epochy, v ktorej je tak veľa problémov aj v Cirkvi aj z dôvodu nedobrého svedectva kňazov. Klerikalizmus zanechal mnohé rany, a treba prejsť k tomu, aby sa tieto rany uzdravili milosrdenstvom.

Cirkev je matka a v Cirkvi musí byť milosrdenstvo pre všetkých. A na zranených sa musí nielen čakať, ale treba ich hľadať. Myslím si, že toto je čas milosrdenstva, ako to tušil Ján Pavol II., ktorý založil slávnosť Božieho milosrdenstva.

Rozvedení môžu pristupovať k svätému prijímaniu, znovu zosobášení to nemôžu. Na túto tému treba hľadieť v celosti manželskej pastorácie. Pravoslávni nasledujú napríklad teológiu ekonómie a dovoľujú druhé manželstvo. Keď sa skupina ôsmych kardinálov zíde v prvých troch dňoch v októbri, budeme sa zaoberať tým, ako v pastorácii manželstva postupovať

Sme na ceste k hlbšej manželskej pastorácii. Môj predchodca v Buenos Aires, kardinál Quarracino, vždy hovoril: ‚Pre mňa je polovica manželstiev neplatných, pretože sa sobášia bez toho, aby vedeli, že je to navždy, pretože to robia zo spoločenskej konvencie, atď.’. Aj téma nulity manželstva sa musí preskúmať.“

Obžaloby voči prelátovi IOR Battistovi Riccovi

„V prípade Msgr. Riccu (obvineného zo „škandalózneho správania“, keď pred 13 rokmi konal službu diplomata v Uruguaji) som urobil to, čo cirkevné právo určuje: predbežné vyšetrovanie. Nenašlo sa nič z toho, z čoho je obvinený. Nič sme nenašli!

V Cirkvi sa často hľadajú hriechy mladosti a potom sa zverejňujú. My nehovoríme o zločinoch, zlých skutkoch, ako zneužívanie maloletých, čo je úplne iná vec, ale o hriechoch. Ak však laik, kňaz alebo sestra zhreší a potom sa obráti a vyspovedá, tak Pán odpúšťa a zabúda. A my nemáme právo nezabudnúť, pretože inak sa dostávame do nebezpečenstva, že ani Pán nezabudne na naše hriechy.

Často myslím na svätého Petra, ktorý spáchal najťažší hriech: poprel Krista. A napriek tomu z neho urobili pápeža. No ja opakujem: o Msgr. Riccovi sme nič nenašli“.

–zg-