ROZPIS BOHOSLUŽIEB

23. - 29. Apríl 2018

Farský kostol SOBRANCE
Pondelok                           17:30
Utorok                                18:00
Streda                                 18:00
Štvrtok                               07:00
Piatok                                 18:30

Sobota                                18:00
Nedeľa                  07:30 a 09:30
Kaplnka KÚPELE
Pondelok                          16:00
Streda                               
16:00
Piatok                                16:00
Sobota                               16:00
Nedeľa                              10:45
Filiálka OSTROV
Utorok                               17:00
Streda                                17:00
Piatok                                17:00

Nedeľa                               08:00
 
KOMPLETNÉ OZNAMY

 


S kresťanskou nádejou vo vzkriesenie oznamujeme,
že dňa 14. augusta 2014 v Sobranciach
v predvečer slávnosti Nanebovzatia Panny Márie zaopatrená sviatosťami
zomrela naša prvá kostolníčka

 Ľudmila PETROVÁ rod. VALENTOVÁ

 ___________________________________________________________________________________

Ľudmila Petrová sa narodila 16.11.1928 vo Vojnatine v rodine Ludvíka a Františky Valentových ako jedno zo 7 detí, dekádu po skončení prvej svetovej a dekádu pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Tú zažila na vlastnej koži, jednak pri prechode frontu, jednak ako vojnovú a povojnovú biedu. Ako dieťa stratila otca a rástla tak len v spoločnosti matky, starej matky a súrodencov. Získala len základné vzdelanie, hoci na školu spomínala rada a javila aj nadanie na štúdium.

V roku 1948 uzavrela sviatostné manželstvo s Jánom Petrom z Vojnatiny a postupne sa im narodili 3 deti: Viktor, Ľudmila a Františka. Po narodení najmladšej dcéry sa rodina presťahovala do Sobraniec, kde si postavili dom. Manžel bol jej oporou a spoločníkom do r. 1983, kedy  po ťažkej chorobe zomrel.

V ťažkých chvíľach jej bola útočiskom viera, modlitba a kostol, s ktorým bol jej život doslova spätý.

V roku 1960 začala vykonávať službu kostolníčky vo vtedajšej kaplnke „Kaplici“ – Tomcsányiho kúrii a zúčastnila sa výstavby nášho kostola, takže sa stala jeho prvou kostolníčkou. Dvadsať päť rokov sa starala o farské záležitosti a kňazov, ktorí sa tu za ten čas vystriedali. Len tých omšových rúch, miništrantských košieľ a obrusov, čo sa ručne nažehlila!  A po večeroch si ešte privyrábala ako upratovačka. V roku 1985 odišla do dôchodku, aby sa ešte raz, na podnet ružencového spoločenstva v r. 1995, na štyri roky na svoj post vrátila. Neodmietla, aj keď choroba a pokročilejší vek činili už túto jej službu náročnou. Vždy ju vykonávala až s úzkostlivou poctivosťou a dôstojnosťou. Popri tom zvládala starosť o domácnosť a tri deti a neskôr aj pomoc ich rodinám a starostlivosť o vnúčatá.  A starala sa aj o iné príbuzenské zväzky. Pravidelne navštevovala svojich súrodencov a zaujímala sa aj o vzdialenejších príbuzných.

Jej život bol ohraničený rodinou, kostolom a časmi, v ktorých sa narodila a žila.  Bola navyknutá fyzicky a veľa pracovať, príliš sa nesťažovať,  hľadieť na druhých, byť poslušná a pokorná. Niesla si v sebe však aj istú hrdosť, ktorá sa prejavovala v dôstojnosti, s akou veci vykonávala, s akou vstupovala medzi ľudí.  Mala v sebe i prirodzený jemnocit napríklad pre veci týkajúce sa starostlivosti o malé deti a tiež pre skrášľovanie svojho prostredia napríklad malými umeleckými výtvormi z čipky.       

Posledné roky jej života ju obmedzovali najmä ťažké ochorenia, ktoré ju nakoniec upútali na lôžko. A aj keď to boli chvíli ťažké pre ňu samu aj pre jej bezprostredné okolie, jej posteľ sa stala miestom, kde sa vždy aspoň nachvíľku stretla širšia rodina. Hoci v nemocnici, neumrela sama – obe dcéry boli pri nej.

___________________________________________________________________________________