Ak prijmeme toto vyznanie za svoje, spozorujeme v našom pôsobení optimálnu zmenu: zapáli nás žiara interpretovaných myšlienok takou intenzitou, že sa staneme spoluhlásateľmi Božieho slova, že dokážeme vlastným rozochvením, svojimi tvorivými emóciami – touto zvláštnou silou – strhnúť všetkých, ktorým je toto Slovo určené.
Individualita osobnosti sa prejavuje v každej jej činnosti, teda i v postoji k interpretovanému textu, v spôsobe prípravy k jeho prednesu i vo výslednom vyznení sprostredkovaných myšlienok. Vďaka tomu využívajme správne výrazové prostriedky, ktorými zaujmeme pozornosť poslucháča – adresáta nášho úsilia porozumieť myšlienkam, ktoré sprostredkúvame. Preto je veľmi dôležité vystupovať pri komunikácii na verejnosti tak, aby to naše osobité nebolo potláčané.
V prvej fáze prípravy čítania je dobré vyhľadať si komentár objasňujúci text. Jednoduchšie je o vysvetlenie podstaty textu, jeho významu, zámeru z neho vyplývajúceho, podtextov v ňom sa nachádzajúcich a často i o objasnenie historických či spoločenských reálií poprosiť kňaza.
Nezabúdajme, že lektor, ktorý vie, o čom číta, má najviac predpokladov vedieť i to, ako to má čítať a dokáže splniť svoju funkciu v rámci posvätnej liturgie.
Rady k výslovnosti niektorých slov:
- predložky „k, ku“ a „s, so“ sa v spojení so skloňovaným osobným zámenom vo výslovnosti nemenia (nesprávne je „z nim“, „zo mnou“ a „gu mne“!!!),
- rovnako však i „k oknu“, „s mojím bratom“ – kde spodobujeme a výslovnosť je – „g oknu“, „z mojím bratom“),
- slová „tie“ a „kto“ ostávajú vo výslovnosti nezmenené,
- „sme“ vyslovujeme ako „zme“
- „takmer“ sa mení na „tagmer“
- „kvôli“ vyslovíme „guoli“
- „temer“ sa nemäkčí,
- cudzie slová, napr. „diskusia“, „prestíž“, nepodliehajú zákonitostiam slovenskej asimilácie,
- nezmäkčujeme cudzie slová – nesprávna výslovnosť v slove „ľiturgia“ – má znieť s tvrdým „l“.
Materiál spracovaný podľa knihy A. Tyrola – Kurz lektorov a žalmistov – Manuál pre duchovnú a odbornú formáciu, Katolícke biblické dielo Svit, 2007