ROZPIS BOHOSLUŽIEB

12. - 18. November 2018

Farský kostol SOBRANCE
Pondelok                           17:30
Utorok                   07:00 a 18:00
Streda                                 18:00
Štvrtok                               07:00
Piatok                                 18:30

Sobota                                18:00
Nedeľa                  07:30 a 09:30
Kaplnka KÚPELE
Pondelok                          16:00
Streda                                16:00
Piatok                                16:00
Sobota                               16:00
Nedeľa                              10:45
Filiálka OSTROV
Utorok                               17:00
Streda                                17:00
Piatok                                17:00
Nedeľa                              08:00
 
KOMPLETNÉ OZNAMY

 

 

O počiatkoch farnosti v Sobranciach nemáme presnú písomnú zmienku. Môžeme uvažovať podľa rôznych listín.

Už v roku 1312 sa spomína kňaz, ktorý spravoval Kostol sv. Juraja. V listine z 20. júna 1312 sa hovorí, že magister Gregor, syn Vavrinca, ktorému panovník Karol Róbert (1308 – 1342) za služby a zásluhy daroval dar v Michalovciach – tento dar prijal a: „... na spásu duše venoval desatinu kostolu sv. Juraja, aby kňaz, ktorý kostol spravuje, týždenne v pondelok odslúžil sv. omšu za zomretých rodu a každý štvrtok ku cti sv. Juraja, patróna kostola“.

Tento kostol sv. Juraja teda stál na území tej Tibavy, jej osady, ktorej pomenovanie poznáme sprvu ako Trhová Tibava, no takmer súčasne i podnes ako Sobrance (Wasarostyba alias Zobranch).

No nielen spomenutá listina, ale aj doklad vystavený vo Veľkých Kapušanoch zo 16. augusta 1334, kde sa spomínajú dve Tibavy s kostolmi. V listine užhorodský dekan, kňaz Ján hlásil jágerskému biskupovi, že spor Andreja a Ladislava vo veci farnosti v Tibave bol ukončený: „... super facto ecclesiarum suarum in Tybe et Tyba existentium.“ Farnosť Tibava je datovaná v roku 1306, no druhý v listine uvádzaný kostol zo začiatku 14. storočia – ako predpokladáme – by mohol byť sobranský kostol.

Priame správy nielen o farnosti sú z roku 1452: „discretis viris ... dominis .... de Zobrancz .... ecclesiarum plebanis“. Prvá priama správa o miestom farárovi pochádza z roku 1471: „Antonius de Zobrancz .... ecclesiarum parochialum plebanis“. /pozn. prvý známy sobranský farár, doteraz sa písal v z r. 1560 Juraj/.

Pamätná kniha Satmárskeho biskupstva vydaná pri príležitosti sto rokov od zriadenia biskupstva v roku 1904 Schematismus centenarius 1804-1904, pri úvode k Užskému archidiakonátu, medziiným uvádza, že pápežské desiatky z roku 1333 – 1337 potvrdzujú archidiakonát s farnosťami práve tak ako v polovici 14. storočia jestvovanie farnosti Koritňany, Križany(? – z originálu neviem o akú farnosť ide), Malé Gejovce, Veľké Gejovce a aj Sobrance.

Z užívateľských poplatkov z kráľovskej knižnice v Berlíne poznáme z roku 1524 menosobranského kňaza – Stephanus Glericus de Zabrancz. 

KOSTOL SV. JURAJA

 

Už v listine z roku 1312 sa hovorí o patrónovi kostola o sv. Jurajovi. Spomína sa však iba Tibava. Keďže v Tibave bol už kostol od roku 1306 a bol zasvätený Panne Márii, je zrejmé, že v prípade kostola sv. Juraja ide o kostol v Sobranciach.

Podľa všetkého bol kostol sv. Juraja neskororománsky, v 16 storočí gotizovaný – aspoň čiastočne.

Zaujímavé je, že ako Ferdinand Uličný v knihe Dejiny osídlenia Užskej župy píše, že šľachtici z Tibavy už v roku 1560 hľadali vhodného protestantského farára, ktorý by v Sobranciach slúžil bohoslužby po slovensky. V kostole v Sobranciach okolo roku 1564 a aj v prvej štvrtine 17. storočia vysluhovali bohoslužby po slovensky protestantskí kazatelia.

Zakrátko nato bol kostol katolíkom odňatý. Protestanti ho však nemali dlho vo svojej moci, lebo sa zdá, že im lepšie vyhovovalo staršie katolícke centrum Tibava. Tak zostal kostol sv. Juraja bez opatery i potrebných opráv, akiste aj vyrabovaný a obrany o cennosti a postupne aj o dvere, okná atď.

Po rekatolizácii bol kostol sv. Juraja v takom žalostnom stave, že sa už neopravoval. Nestačili ani peniaze, ani zemepána nebolo, ktorý by bol dal kostol opraviť, a tak celkom schátral.

Začiatkom 19. storočia stála ešte kostolná veža a niektoré holé múry bez strechy, bez okien a dverí. Vo veži však bol ešte zvon. Gróf Krištof Sztáray († 1836) sa rozhodol postaviť faru v Tibave. Preto 7. júna 1821 odkúpil zrúcaniny sobranského kostola za 600 zlatých. A hoci sa to sobranským veriacim nepáčilo, z materiálu kostola sv. Juraja aj z jeho výnosu dal postaviť farskú budovu v Tibave. Stalo sa to za farára Samuela Szepessyho v roku 1824.

Vyobrazenie kostola sv. Juraja sa nezachovalo. Akurát na starej fotografii asi z roku 1916, ktorá bola zhotovená z menšej kresby, avšak aj tá bola časom „retušovaná“. Na kresbe, ako to z fotografie vysvitá, bol maďarský nápis: „Néhai préposti zobranczi templom Ungvar mellet“, čiže: „Niekdajší prepoštský sobranecký kostol pri Užhorode.“

Kostol sv. Juraja

 

Na reprodukovanej fotografii vidieť masívnu vežu, vľavo zbytky muriva hlavnej lode a v popredí kus menšieho muriva. Túto časť, ako aj niektoré okraje muriva, nejaký neznámy „autor“ vyznačil silnejšími čiarami – azda pre väčšiu viditeľnosť. Historik Hadrián Radváni napísal, že fotografická reprodukcia by nasvedčovala dobrej kresbe, vyhotovenej okolo r. 1810 – 1820. Tiež podľa kresby sa zamýšľal nad tým, že kostol mohol byť dvojvežový. A pri pokuse o rekonštrukciu nemožno vylúčiť ani vežu na opačnej strane kostolnej lode. 
 

Pokus o rekonštrukciu pôdorysu kostola

Na jednej neúplnej zachovanej listine z archívu Sztárayovcov a bez datovania, je možné sa dočítať, že kostol sv. Juraja mal jeden zvon zasvätený sv. Jurajovi s textom: HAEC CAMPANA EST ZOBRANC – IHS – S. GEORGI BENEDECTA A. D. MDXXXXVI. 

Keď začiatkom augusta 1852 – na ceste z Mukačeva cez Užhorod do Košíc – navštívil cisár František Jozef I. so sprievodom aj Sobrance, pripravili preňho skvostnú slávobránu a v Michalovciach ho vraj obdarovali tokajským vínom úctyhodného veku 270 rokov. František Jozef I. pri prehliadke mesta na otázku: „Mesto, a kde je kostol?“ dostal odpoveď: „Mesto nemá kostol!“ 

Na tomto mieste stál kostol sv. Juraja

 

Archeologický výskum na mieste Kostola sv. Juraja



 
 

Jeden z nájdených hrobov

 

Na dlhé roky sa na pôvodný kostol zabudlo. Až keď sa začali kopať základy hypermarketu Lidl objavili sa jeho pozostatky. Upozornil na to Martin Tabiš, ktorý o týchto základoch vedel a to od babky, ktorá kupovala od grófa mlyn a často bola hosťom v kaštieli. Ona mu tiež povedala, že kostol zbúrali na Veľkú noc Turci a pobili v ňom aj ľudí. Skutočnosťou je, že pri stavbe novej cesty v cca 1978-79 roku našli stavbári hromadu kostí asi z hromadného hrobu (bez hláv) /pozn. mohlo to byť ossárium?/. Boli pod veľkou lipou.

Pri záchrannom archeologickom výskume v júni 2009, ktoré robila spoločnosť Archeológia Zemplín. Ako uviedla jej hlavná archeologička Lýdia Gačková, podarilo sa odkryť základy pravouhlej blokovej stavby – pravdepodobne veže kostola, ako aj časti severného a južného muriva kostolnej lode. Kostol sv. Juraja mal tieto rozmery: Murivo má hrúbku 140 cm, dĺžka kostola (bez veže) je 33 metrov a šírka 10 metrov. V zásypoch sond objavili kostrové pozostatky z približne dvadsiatich porušených hrobov, zlomky keramiky z 15. až 17. storočia. Našla sa aj drobná striebornú minca zo 17. storočia, bronzový prsteň a rôzne drobné predmety súvisiace s pochovávaním. 

Tradovalo sa, že v 13. storočí pri kostole stál kláštor „červených mníchov“, ale tieto dohady nie sú ničím podložené. Bývalý sobranský farár Pavol Bazár spomenul, že v roku 1968 ho starý pán Lešo priviedol na miesto, kde stál tento kostol a kde sa ešte nachádzali základy nejakej kamennej stavby, hovoril mu že tento kostol spravovali bieli mnísi.

Jozef Starinčák o kostole s kláštorom povedal: „V publikácii sa spomína, že ten kláštor kostol bol pôvodne zničený pri nápadoch tureckých vojsk na Veľkú noc a zároveň v ňom pobili ľudí.“

Pri stavbe cesty v rokoch 1978 – 1979 našli na tom mieste pod veľkou lipou hromadu kostí. Zároveň sa našiel kríž pri hrobe cirkevného hodnostára. Vraj severne od kostola boli základy vojenskej pevnosti. Babka Martina Tabiša mu ukázala kde boli kasárne.

 

SOBRANSKÉ PREPOŠSTVO

 

Prvé správy o kostole sv. Juraja sa datujú do roku 1312. Kostol bol vystavaný hneď za mostom na ľavej strane smerom na Tibavu. Podľa schematizmov i literárnych záznamov a poznámok, kostol sv. Juraja bol povýšený zásluhou rodiny Nagymihaly na prepoštský a pri ňom bola založená prepozitúra „S. Georgii Militis et Martyris de Zobrancz.“ Tu sa píše: „In oppido Szobráncz extiterat condam magnifica, honori S. Georgii Martyria dicata Ecclesia, quae munificentia Incl. Familiae Nag-Mihalyi in Preposituram elevata, Anno 1560 obtinuerat Parochum et Praeposituram Georgium Nagy-Mihalyi.

Titulárne prepošstvo s príslušnými základinami na sv. omše v tomto chráme založili zemepáni Sztárayovci so súhlasom panovníka Ferdinanda I. (1526 – 1564) a Sv. Stolice v roku 1560. Išlo o titulárne prepošstvo, teda nie také, žeby už predtým nejaké jestvovalo nejaké zaniklé. Tiež neboli ani o tom doklady, že v Sobranciach v minulosti jestvovala nejaká rehoľa, či cirkevná kongregácia. Základiny Sztárayovcov dokazujú, že išlo o titulárne prepošstvo.

Farárom prepoštom bol v roku 1560 Juraj Sztáray de Nagymihály et Sztára a mal aj dvoch kaplánov. Tibavský farár Juraj Mušinský v roku 1778 tiež zaznamenal, že pred protestantizmom jestvovalo v Sobranciach prepošstvo ku cti sv. Juraja mučeníka s krásnym veľkolepým kostolom, ktorý pochádzal ešte z čias sv. Štefana (!).

Podľa jágerského kanonika Jozefa Novákyho v roku 1599 katolícka farnosť v Sobranciach už nejestvovala, nebol tu kňaz, podobne ako už ani v Tibave. V Užskej župe pôsobili rímskokatolícki kňazi priamo v Užhorode, v Kapušanoch, v Pavlovciach a v Sennom.

Prepoštský titul sa začal udeľovať až od 19. storočia a toto právo vyhradené panovníkovi sa udržalo do roku 1919, potom titulárne prepošstvo – ako titul zvyčajne prideľoval satmársky biskup.

Zo schematizmov Satmárskej diecézy poznáme prepoštov titulárneho prepošstva sv. Juraja mučeníka. Uvediem aspoň niektorých, nie súvisle evidovaných, nájdených v rozličných kňazských zoznamoch a schematizmoch:

Ondrej Kabarec, veľkovaradínsky kanonik, okolo roku 1800;

František Gerang, satmársky kanonik, okolo roku 1810;

Pavol Rudolff, mukačevský farár od roku 1834, kanonik, zomrel v roku 1872;

Bartolomej Merse de Szinye, farár Svinia, od roku 1872;

Anton Novák, titulárny kanonik satmársky, od roku 1872 titulárny prepošt;

Ondrej Budiš (Bugyia), prepošt, archidiakon a užhorodský farár, r. 1888 – 1890;

JúliusMiltényi, pochádzal z Tolnianskej župy a Vacovskej diecézy. Kráľ ho v roku 1898 vymenoval za sobranského prepošta, a pápež Lev XIII. ho v roku 1900 vymenoval za pápežského preláta. (Narodený v Kóni (Tolnianska župa) 14. augusta 1845. Gymnázium absolvoval v Pécsi (Päťkostolie), v Győri, teológiu vo Váci a na Viedenskej univerzite, kde v roku 1873 dosiahol doktorát z teológie. 12. augusta 1869 ho vysvätili za kňaza, 1 rok bol kaplánom vo Fóte, v roku 1870 bol spirituálom v seminári, 1871 sa stal učiteľom dogmatiky vo Váci. V roku 1885 bol poradcom Svätej Stolice, v roku 1888 sa stal kanonikom, a riaditeľom (rektorom) seminára. Zomrel 10 augusta 1902.)

Andrej Lengyel, košický kanonik, gr. kat. kňaz v Mukačeve a biskupský vikár v Hajdudorogu, 1896 – 1910, od 25. septembra 1902 titulárny prepošt;

Ľudovít Czingráber, kanonik v Győri, v r. 1910 – 1926;

Abrahám Tahy, užhorodský farár, apoštolský administrátor satmárskej časti ČSR ( 1934);

Ľudovít Szentmihályi, od roku 1941.

Pamätná kniha Satmárskeho biskupstva z roku 1904 uvádza titulárne prepošstvo Olcsva, a titulárne prepošstvo sv. Juraja mučeníka v Sobranciach.